Spisovateľ a jeho dielo

Krúženie okolo Ivana Kadlečíka, tohto roku okolo jeho, a nielen jeho, miniatúrnych básní haiku

Ivan

Kadlečík

Krúženie



Matka všetkých slov
Ivan Kadlečík

2017- marec
Jas člení dni
už zhoreli ozdoby
z mojich prístreší
Ivan Laučík
HAIKU ZVESTOVANIA
Úroda skrytá
v driečnej a drievnej dreni
dreva ako list
 
Posolstvo nemé
lebo niet veštby len znak
ostro dvojsečný
 
HAIKU OPORY
Pevne sa držať
lietavých bodov snehu
nech nespadneme
 
V lete neletia
dobre ich vymyslíme
a napíšu sa
 
HAIKU METANOIE
Premena mena
sneh ozelenie hlinu
a má lupienky
 
So žltým peľom
svieti v pálenej pôde
bytosť vo váze
 
HAIKU PREDPÔSTNOSTI
Rozhovor s bytím
kontakt bez slov a pojmov
prosba milosti
 
Striehne aj strach striech
úskočná úzkosť úži
súvetia bez viet
 
Pravda dotyku
beľ byle začernela
bol bôľ a bál sa
 
HAIKU ZACHOVANIA
Náhrobok plodí
na márach leží vecnosť
nákupných stredísk
 
Konzum je smrtný
knižnica ničí zmary
ako kolíska
 
HAIKU MUZIKY
Súzvuky vzduchu
harmónia hry hromu
sviatok svitania
 
Sťa stúpanie stôp
aj ostrie striebra brní
slák klesá klasom
 
HAIKU NEHNUTEĽNOSTI
Vyhnúť sa každej
nepoužiť ísť vedľa
proti a krížom
 
Klame že ideš
cesta sa rúti sama
kašle na ľudí
 
HAIKU SKEPSY
Dobre si chutia
ruža strom živej pôde
píšťala vzduchu
 
Vyživujú sa
samy sebou poznanie
a pochybnosti
 
HAIKU AKUSTIKY
Píšťalu ľúbia
molekuly kyslíka
vody dusíka
 
Šľachtí ich rytmom
telom učí vzduch reči
dá ďalší zmysel
 
HAIKU SEBASTIANA
Navatril čistý
priezračný ostrý ohník
ako je voda
 
Otvoril čistú
priezračnú ostrú vodu
ako je oheň
 
HAIKU SÚKVETIA
Rozpísané má
význam agátových hviezd
dopísané nie
 
Nekonečno je
práve nedokončená
vôňa líp a slov
 
HAIKU TEČENIA
Voda v a mole
je matkou všetkých tónov
zvodného tela
 
Durového čela
i riečište kantáty
Ich habe genug
 
 
HAIKU 2014
Po zbierkach Mávnutie krídel (Skalná ruža 2011) a Haiku, haiečku, haiku zelený (F. R. & G. 2011) sa nadšenci tejto starej básnickej formy pochádzajúcej z Japonska môžu tešiť z ďalšieho prírastku do svojej knižnice. Kolekcia Haiku 2014 obsahuje štyri dvojjazyčné knihy v slovenčine a slovinčine od slovenských tvorcov haiku - Ivan Kadlečík, Stanislava Repar, Daniel Hevier, Daniela Bojnanská - a krátku antológiu slovinského haiku s prekladmi do slovenčiny, češtiny, rumunčiny, nemčiny a angličtiny, ktorú zostavil básnik, filozof, prekladateľ, esejista a  riaditeľ vydavateľstva KUD Apokalipsa Primož Repar.
Zbierka básnika, prozaika, esejistu a vedca Ivana Kadlečíka (1938 - 2014) Matka všetkých slov je výberom haiku z jeho rovnomennej knihy (F. R. & G. 2007), ktorý zostavila a do slovinčiny preložila Stanislava Repar. Kadlečíkove haiku sú polytematické. Typické sú pre ne filozofické, meditatívne témy či vzťah k najbližším a spájanie trojverší do zložitejších útvarov, čím sa mierne odkláňa od tradičného japonského haiku. Nasledovanie tradície môžeme pozorovať v prípade Haiku súkvetia, kde využívaním naturistických prvkov kladie dôraz na senzuálnu zložku verša.
Slovenská a  slovinská spisovateľka, prekladateľka, literárna vedkyňa a vydavateľka Stanislava Repar (1960) vo svojej knihe Fabrika na porcelán bohato využíva interpunkciu a často spája niekoľko trojverší do jedného celku. Nedodržiava vždy striktne počet slabík: "Snehom prikryté / hrudy, hrboľaté polia. / Tony citrónovej." Jednotlivé haiku nesú názov podľa miest, kde vznikli (Ľubľana, Liptovský Mikuláš, Pécs...) a vytvárajú akýsi denník, ktorý prepája atmosféru týchto miest s vnútorným svetom autorky.
V knihe Na niti mesiac nájdeme tematicky rôznorodé haiku od básnika, prozaika a prekladateľa Daniela Heviera (1955), ktoré sú neprehliadnuteľné svojou bohatou metaforikou a schopnosťou maximálnej výpovede na minimálnom priestore. Zaujímavým aspektom je aj využívanie paradoxu: "Hodiny stoja / na parapete okna / Stoja a idú." Autorove haiku sa vyznačujú najmä naturistickými a reflexívnymi motívmi. Posledné haiku jeho zbierky je dôkazom toho, ako majstrovsky narába s lyrickou skratkou a myšlienkovým presahom: "Vták stráca perie / Kľúče strácajú ľudí / Vždy niečo chýba."
Poetka Daniela Bojnanská (1960) vo svojej knihe Tri slnká predstavuje prevažne tradičné haiku, vychádzajúce z prírodných motívov. Prepája naturistické prvky a zmeny počasia s láskou k mužovi, čím vykresľuje dynamiku vnútorného prežívania lyrického subjektu a dodáva svojej poézii intímny charakter: "májové dažde / kiež by som v  každej kvapke / padala k tebe."
Poslednou knihou kolekcie Haiku 2014 je krátka antológia slovinského haiku s názvom Broskyňové puky. Svoje texty tu predstavili Milan Dekleva, Jure Detela, Alenka Zorman, Darja Kocjančič, Josip Osti, Rade Krstić, Jože Štucin, Dimitar Anakiev, Tone Škrjanec a zostavovateľ zbierky Primož Repar. Haiku zo slovinského jazyka preložila do slovenčiny Stanislava Repar, do angličtiny Jure Novak, Alan McConnell-Duff, Alenka Zorman a Joshua Beckman, do češtiny Aleš Kozár, do rumunčiny Paula Braga a do nemčiny Dietmar Tauchner.
Martin Chudík
 
Prečo píšete haiku? Čím vás zaujala táto klasická básnická forma sedemnástich slabík úspornosti? Čo všetko sa dá na takomto minimálnom priestore nájsť a napísať?
Haiku píšem len zriedka a ešte zriedkavejšie, ak vôbec, sa mi nejaké aj vydarí. Akoby to bolo niečo viac ako báseň, nejaká jej vyššia, špecifickejšia forma, presne vyvážená miera medzi mlčaním a hovorením. Niečo, čo maximalizuje priestor medzi počtom slov a tým, čo tieto slová vyjadrujú. Málo slovami je v ňom možné vyjadriť nesmiernosť.
Rudolf Jurolek

2017- február
Furuike ja
kawazu tobikomu
mizu no oto
Macuo Bašó
 
Pradávny rybník
skočí do neho žaba
šplechnutie vody
preklad Mila Haugová
HAIKU ŠŤAVNATOSTI
Voda je všetko
zdôvodnenie mnohosti
úcta obdivu
 
Metafyzika
ľúbosti zľutovania
matka všetkých slov
 
Všetko je voda
porozkvitá kamene
zapaľuje kry
 
HAIKU NOCI
Oči oblaky
zatvorené obloky
šuchocú vlaky
 
Rovné oblúky
odmlky a odluky
všetko bez vďaky
 
HAIKU OTVORENIA
Mame
Písací stolík
zavesený na Sitno
stále menlivé
 
V každom obloku
sa skrýva iná skepsa
rozmnožuje sa
 
Novým otvorom
vniká krajina a strom
čo nikdy nebol
 
Okno je vôľa
zhovárať sa dnu i von
cestou svieti svet
 
HAIKU OZVUČENIA
Trasľavé struny
bolesťou rezonujú
dýchajú duchom
 
Trpezlivo trp
vášnivú zaľúbenosť
Slnka do Zeme
 
Bez nej nejasno
prečo sa nám dovolí
hovoriť a hrať
 
HAIKU SRDCA
Svojej žene
Bod v presnom strede
aj nedokončeného
časopriestoru
 
Bod zavesený
na pavúkovom vlákne
taký je ten sval
 
Pred každou bodkou
veta sťa vyslovená
tichá myšlienka
 
HAIKU NEZABÚDANIA
Nemilosrdnosť
a studený nesúcit
pripomínania
 
Ostatné všetky
krutosti bez písania
sú už len väčšie
 
HAIKU ZISKU
Radia sa stromo-
radia či si poradia
so zimou hladom
 
Bez zbroja sa ne-
boja súc holé boja
iba peňazí
 
HAIKU NÁVRATNOSTI
Sviečka nesníva
knihy sú biele miesta
sneh sa len mračí
 
Nemá stolička
stolík je negramotný
všetko odišlo
 
HAIKU POETIKY
Strhnúť pokožku
skalpelom metafory
rozpíliť kosti
 
Verš nezdobí cieľ
zbúrané temné schody
až na dno slova
 
Nazrieť do vnútra
hmatať vášnivý pokoj
v pokornom vzdore
 
HAIKU POBLÚDENIA
Veterne krúti
verný dom od radosti
sivým chvostíkom
 
Na streche že ma
opäť vidí vracať sa
z dávnych hrobných ciest
 
Len vŕba stále
smutná breza veselšia
sneh tančí valčík
 
HAIKU VĹN
Zuzane
Do žíl sa vlieva
more akoby teplo
tepe tepnami
 
Pašujú tóny
červené plachetnice
vodného vzduchu
 
Ryby hovoria
očami píšu telom
celým a stále
HAIKU IVANA KADLEČÍKA
Ivan Kadlečík je známy predovšetkým ako literárny kritik, prozaik a básnik. Menej sa však jeho meno spomína v súvislosti s tvorbou haiku. Niekoľko ukážok Kadlečíkových haiku by sme našli v rôznych literárnych časopisoch, ucelený pohľad na tento typ poézie prezentuje až zbierkou s názvom Matka všetkých slov (2007).
Zrejme prvý rozdiel, ktorý si oproti tradičným haiku všimneme, je ich atypická dĺžka. Klasické tri riadky sa v Kadlečíkovom podaní menia na trojveršovú strofu, za ktorou nasleduje ďalšia strofa rovnakého usporiadania. V konečnom dôsledku tak máme pred očami báseň pozostávajúcu z dvoch, troch a v jednom prípade dokonca štyroch strof. Radoslav Matejov na adresu Kadlečíkových "predĺžených" haiku vyslovuje pochybnosť, že si jeho "divné formové rozvíjanie nevieme dobre vysvetliť", a že sa tak "stráca čaro" daných haiku. Naším úmyslom nie je obhajovať "čaro" Kadlečíkových haiku, to ponecháme ako výsostne subjektívnu záležitosť individuálneho čítania, ale môžeme sa aspoň pokúsiť pochopiť, ako ich dĺžka súvisí s jeho vnímaním tohto žánru.
Najprv však zdanlivo odbočíme, keď spomenieme, že "problému" dodržania trojriadkovej formy haiku sme sa už čiastočne venovali pri básňach Františka Lipku, ktorý ich nazýval dvoj-haiku a s týmto autorským zámerom pristupoval aj k ich tvorbe. Napĺňal tak formu dvoch trojveršových strof tvoriacich celok. Prvé tri riadky vznikali s cieľom ich nasledovného problematizovania v druhom haiku, čo nám umožnilo pomenovať tézu, antitézu a syntézu vytvorenej básne. Konkrétny cieľ tohto opätovného zhrnutia charakteru Lipkovho haiku poslúži na to, aby presnejšie vyjadril diferencovanosť postupov oboch autorov, ktoré sa na prvý pohľad môžu javiť ako totožné. Ivan Kadlečík síce predlžuje danú formu haiku, dokonca ešte viac ako Lipka, ale domnievame sa, že ich autorské plány sa líšia. Napriek tomu, že jednotlivé strofy Kadlečíkových haiku navzájom súvisia, nemôžeme hovoriť o akejsi téze nastolenej v prvom haiku a o jej následnom problematizovaní v druhom a následnom hľadaní syntézy a pod. To nás privádza k názoru, že Kadlečíkova motivácia tvorby dlhších haiku vyviera skôr z úsilia zachytiť konkrétnu myšlienku v jej rôznych variáciách.
Haiku zobrazuje prítomnosť, čo však nevylučuje fakt, že prítomnosť sa môže javiť rôzne, hoci aj v tú istú chvíľu. Možno práve toto sa snaží Ivan Štrpka pomenovať v doslove zbierky slovami: "A Kadlečík ho preto tak rád násobí. Rád obýva aj ozveny. Pridá." Pravdepodobne sa tak pokúša uchopiť daný moment čo najpresnejšie. Myšlienková súvislosť jednotlivých strof sa v podstate však nijako nevylučuje, pretože všetky sú momentálnym záznamom tej istej skutočnosti. Takýmto spôsobom Kadlečík tvorí haiku súčasnosti, doby elektronickej rýchlosti, keď sa pokúšame zaznamenať nie jednu, ale hneď niekoľko navzájom sa prelínajúcich myšlienok. Konkretizujme svoje tvrdenia na najdlhšom haiku s názvom
Haiku otvorenia
Písací stolík
zavesený na Sitno
stále menlivé
 
V každom obloku
sa skrýva iná skepsa
rozmnožuje sa
 
Novým otvorom
vniká krajina a strom
čo nikdy nebol
 
Okno je vôľa
zhovárať sa dnu i von
cestou svieti svet
Prvá strofa akoby obrazne opisovala vyššie rozvinutú odpoveď na otázku, prečo Ivan Kadlečík nie vždy dodržiava presnú formu haiku. Môžeme sa domnievať, že jej obsahom je opis myšlienky, ktorú sa autor ako momentálnu pravdu snaží zachytiť, tá je však stále menlivá. Navyše medzi uvedomením si nejakej myšlienky a jej zapísaním ubehne dôležitý čas - písací stolík zavesený na Sitno - ktorý spôsobí, že konečné haiku bude predsa trochu iné, a preto je pre autora nemožné zapísať ho len ako jedno. Z tohto dôvodu siaha po ďalších slovách, za pomoci ktorých akoby hľadal ten správny či skôr pôvodný tvar, ten, ktorý sa odohral v jeho mysli. Ak budeme takto pokračovať a pozrieme sa podobne aj na ďalšie strofy, zistíme, že ich spoločným menovateľom môže byť práve čas a predmet pozorovania, t. j. okno vo svojom doslovnom, ale oveľa viac v metaforickom význame. V druhej strofe by tento motív mohol predstavovať rôzne uhly pohľadu, akési kritické skúmanie veci. V tretej strofe pravdepodobne opisuje možnosť, nový otvor, cez ktorý prichádzajú nové vplyvy. V poslednej strofe sa jeho obrazný význam ešte viac rozširuje, tentokrát na prístupnosť, otvorenosť k ľuďom, vôľa zhovárať sa v sebe zahŕňa interakciu, (medziľudskú) komunikáciu.  
Jedným z dištinktívnych znakov Kadlečíkových haiku je hra so slovom, "čaruje s pojmami a náznakmi, ako mág magnetizuje čitateľovu pozornosť nepokojnou magmou, prelievajúcou sa v hĺbkach mysle, zmyslov" (Jurolek). Využíva množstvo opakovacích figúr - rôzne druhy paronomázie, anaforu, aliteráciu, epanastrofu. Aj takýmto spôsobom vyjadruje menlivosť myšlienky, akúsi márnu snahu zastať pri jednej a zaznamenať ju. Okrem opakovania mu na jej presnejšie uchopenie slúžia asociácie, ktoré by sme mohli nazvať surrealistické. Jedným z príkladov je aj Haiku nariekavosti: "Zariekavá reč riečok sneh včely tóny stromy sú stony". Radenie slov môže pripomínať detskú riekanku, zariekavú reč. Akoby autor jednotlivé slová vytrhol z konkrétnych viet a ponechal im ich pádovú príponu. Zaujímavé je, že v žiadnom z Kadlečíkových haiku nenájdeme interpunkciu, nepoužíva ani len záverečnú bodku, čo súhlasí s našou domnienkou, že slová vyberá z rôznych súvislostí a ukladá ich vedľa seba. Takto si čiastočne zachovávajú svoj pôvodný význam daný predchádzajúcim kontextom a vytvárajú spolu zmes, presnejšie koláž významov. Dedukujeme, že týmto spôsobom sa snaží dostať, ako čítame v Haiku poetiky, "až na dno slova", a preto sa pokúša "skalpelom metafory rozptýliť kosti," aby sa priblížil čo najviac k podstate, k samotnému poznaniu. Podobne vyznieva aj
Haiku vidomia: "Rozbiť zrkadlo zázrakom zazrieť všetko namiesto seba". Slovko zazrieť v týchto súvislostiach evokuje skôr duševnú než fyzickú podobu. Dozvedáme sa, že chce nejakým zázrakom zazrieť všetko, a teda vidieť "za" zrkadlo tak, ako sa o to pokúša aj umenie haiku.
Vzťahu "poznanie" a haiku sme sa venovali v kapitole týkajúcej sa zenového budhizmu. Bolo by preto namieste uvažovať aj o takejto povahe Kadlečíkových haiku. Na druhej strane nie je podstatné, či je jeho túžba motivovaná nejakou filozofiou alebo náboženstvom. Postačí nám konštatovanie, že básne v zbierke Matka všetkých slov hľadajú podstatu vecí, idú pod povrch, dokonca až na samé dno. V takomto type haiku je dôležitý aj samotný čitateľ, keďže osoba autora, jej totožnosť s lyrickým subjektom nie je natoľko akcentovaná ako v iných haiku. Kadlečík využíva dokonca rôzne gramatické osoby, takže sa okrem prvej osoby singuláru stretneme napríklad aj s prvou osobou plurálu v
Haiku opory: "Pevne sa držať lietavých bodov snehu nech nespadneme V lete neletia dobre ich vymyslíme a napíšu sa", ďalej s treťou osobou singuláru v Haiku bachológie: "Skladal démonom aby ich likvidoval spevnieme spevom"
a taktiež s ich rôznymi kombináciami, ako napríklad v Haiku nehnuteľnosti: "Klame že ideš cesta sa rúti sama kašle na ľudí". Čitateľ je aktívnym účastníkom, resp. od stupňa jeho aktivity závisí estetická hodnota básní. Kadlečík sa tak svojou poéziou približuje dnešnému, mohli by sme dokonca tvrdiť, že k postmodernému umeniu. Takéto zámery celkom presne pomenúva v Haiku zvestovania, kde upozorňuje: "lebo niet veštby len znak" a v druhom riadku dodáva "ostro dvojsečný". Potom sa nám Kadlečíkove haiku javia ako hádanky, samozrejme, s viacerými správnymi odpoveďami. Napríklad, jedným z kľúčov k interpretácii Haiku možnosti by mohlo byť slovo "sen", možno nie náhodou motív, s ktorým postmoderna obzvlášť rada narába: "Nejestvujúci dom má dávno hotové okná s výhľadom".
Je potrebné dodať, že rozlúštením takýchto básní-rébusov nebýva vždy konkrétne slovo či veta, ale oveľa častejšie je ním len pocit, ktorý vznikne z asociačných prienikov jednotlivých slov použitých v danom haiku. Presný charakter toho pocitu prislúcha opäť výhradne čitateľskej recepcii textu.
Paradoxne k doteraz uvedenému sa v zbierke Matka všetkých slov nachádza niekoľko málo haiku, ktorých tvar je tradičný a ktoré sa aj inými parametrami pomerne výrazne približujú k japonským haiku. Tvoria tak určitý protiklad k ostatnej väčšine Kadlečíkových haiku. Takouto výnimkou je Haiku vytriezvenia: "Dnes sa nespijem krčah rudého slnka
padol na kameň". Funkcia prírody v haiku je rôzna. Spomínali sme, že často vystupuje ako akýsi náhradník reality v prenesenom slova zmysle. Aj v tomto prípade to tak môže byť, pretože Slnko môžeme chápať napríklad vo význame predstáv či plánov, ktoré sa "rozbili" - padli na kameň - alebo jednoducho ako symbol dňa, ktorý sa chýli ku koncu, keďže rudé slnko evokuje večer. Pokojne však môže zastupovať aj obyčajný krčah s alkoholom, ktorý sa rozbil. Vo všetkých prípadoch ide o nejaký momentálny dôvod, prečo lyrický subjekt vyhlasuje - dnes sa nespijem. Aj po formálnej stránke je toto haiku disciplinované, pretože je najviac "kopírujúce" normu haiku. Za druhým riadkom nasleduje kiredži, teda pointa, ktorá je oddelená veršovou pauzou. Prítomnosť, jedna z najdôležitejších vlastností haiku, je tu dokonca zvýraznená príslovkou dnes. Súčasťou haiku sú aj estetické pojmy wabi a sabi. Prvé dodáva básni "príchuť" nánosu času, keď paradoxne za slovkom dnes vnímame aj predchádzajúce konanie, ktoré je v rozpore s tým dnešným, je akýmsi porušením každodenného zvyku. Sabi sa v tomto prípade podieľa na forme len implicitne, čiastočne chcenú samotu naznačuje gramatická prvá osoba vyjadrená slovesom nespijem. Dodajme, že báseň má presný rytmus v počte 5,7,5 slabík rozmiestnených v troch riadkoch, čo jej zaručuje "švih", tzv. hosomi. Ľahkosť podania, karumi, vyplýva z "výrokovosti" citovaného haiku, máme pocit, akoby išlo o nahlas vyslovené tvrdenie, čím ho istým spôsobom zľahčuje. Prítomné je tu aj posledné pravidlo s názvom šibumi, akási horko-sladkosť života, ktorá sa len veľmi ťažko dokazuje konkrétnym slovom, pretože je súčasťou atmosféry daného haiku.
Na záver už len skonštatujme, že Ivan Kadlečík prináša do slovenskej poézie skutočne špecifický variant haiku, dokonca by sme mohli hovoriť o niekoľkých typoch haiku. Výrazne zapája do svojej tvorby čitateľa, ktorý svojím čítaním určuje konkrétny smer daných haiku. A hoci nebolo naším zámerom obhajovať "čaro" vybraných haiku, je možné, že z naznačených interpretácií implicitne vystúpilo aj subjektívne priaznivé čitateľské zaujatie touto krehkou poéziou v podaní Ivana Kadlečíka.
Kapitola z diplomovej práce Haiku v kontexte slovenskej poézie
 
Prečo píšete haiku? Čím vás zaujala táto klasická básnická forma sedemnástich slabík úspornosti? Čo všetko sa dá na takomto minimálnom priestore nájsť a napísať?
 
Prehistoricky ma v prvom rade oslovil Bašó a iní lupienkoví majstri (Issa?) vďaka ohromnej slobode v sedemnásťslabičnej ohraničenosti, potom po rokoch, v prebudení do slovinčiny Ivan Volarič Feo (časopis Problemi z konca rokov šesťdesiatych a začiatku sedemdesiatych), potom Milan Dekleva a jeho knižka Mushi, mushi, tuším z roku 1971, pravdaže, u mňa s adekvátnym oneskorením, všetky tie básničky pre zmenu presahujúce vyhranenosť určeného tvaru a myšlienky, nasledovala moja opovážlivosť imitovať, ba presadiť v prvej knižke tzv. haiku s prižmúreným okom ako môj príklad prirodzenej náklonnosti ku krátkym veršovým formám, a tak to pokračuje s výkyvmi dodnes; v rámci obdivu aj zatracovania...

Karol Chmel


2017- január
Vták z hory volá.
Zjavil sa kruh mesiaca
nad štvorcom stola
Macuo Bašó (1644 - 1694)
HAIKU VYTRIEZVENIA
Dnes sa nespijem
krčah rudého slnka
padol na kameň
HAIKU CHAOSU
Zmätené čiastky
vzduchu s vášňou čakajú
na zákon huslí
HAIKU BACHOLÓGIE
Skladal démonom
aby ich likvidoval
spevnieme spevom
 
HAIKU MAXIMÁLNOSTI
Triumfy bytia
Kristov strach v Getsemane
Bachove tóny
 
HAIKU MOŽNOSTI
Nejestvujúci
dom má dávno hotové
okná s výhľadom
 
HAIKU MOŽNOSTI 2
Okná hotové
okolo nich postaviť
len múry domu
 
HAIKU OPERENIA
Robia si hniezda
organové píšťalky
aby lietali
HAIKU ZBOŽNOSTI
Vetvy rovnaké
veži rastú korene
o čom zvoní strom?
HAIKU NEVOĽNOSTI
Neslobodný zvuk
píšťal sa šíri v sebe
nejde priestorom
HAIKU VIDOMIA
Rozbiť zrkadlo
zázrakom zazrieť všetko
namiesto seba
 
HAIKU KATARAKTY
Ohmatávajú
čítajú si ma slová
knihy ma vidia
HAIKU SPLAVNOSTI
Proti prúdu síl
túžobne zazrieť žriedlo
nájdeš len more
 
HAIKU RUBÁŠA
Tkať textil básne
z neopustených vláken
neodpustených
 
HAIKU STRASTI
Rozprestrieť pestrosť
pre priestor starých stromov
tŕpnucich strachom
HAIKU NARIEKAVOSTI
Zariekavá reč
riečok sneh včely tóny
stromy sú stony
 
HAIKU PRENIKAVOSTI
Priesvitná voda
predkovia vzduch jazyk sklo
nepohltia lúč
 
HAIKU PREDZIMIA
V kríkoch sa krčia
kričiace kŕdle mŕtvych
krídlami kreslia
 
HAIKU MESTA
Kolesá ulíc
s ozubenosťou schodíšť
tikanie času
 
HAIKU NEHRANIA
Husľová struna
na lôžku natiahnutá
bojím sa snívať
 
KADLEČÍKOVE HAIKU Z JEHO VLASTNEJ ZÁHRADY
Čo dodať k haiku. Je to plachý vták, veď sotva znesie ľahké tlesknutie. Sám nie je viac než presný, vzdušný posunok, to malé čosi medzi prvým a posledným výkrikom, geometria zablysnutia, ticho v ozvenách.
Hľa, haiku, japonský Fénix tejto sekundy, pristáva práve v Ivanovej hlave, v jeho záhrade, vznáša sa ľahko z hrany jeho upracovaného stola.
A ozaj, zázrak. Prehovára to jemne rozčerené ticho medzi dvoma tichami. Prevráva nás na kúsok mlčania. Vníma to. Zurčiaci poryv, malý postreh kútikom oka ako navečnosť, pocit, zážitok. zážeh, záblesk. Posunok, ktorý myslí. A Kadlečík ho preto tak rád násobí. Rád obýva aj ozveny. Pridá. A ešte pridá a neuberie svetu ani smietku. Aha, myslí to. Ľahko prúdi ten správny krátky dotyk, ktorým sa rozkotúľa koliesko. Posunok, ktorým vážne dieťa ukazuje na slnce a rozosmiaty starec na dieťa. Pozorne pri tom na nich hľadí ticho a voda - matka všetkých slov.
Nehovor, zmĺkni, zadrž výdych. Pridaj len prázdny posunok, urob to svoje ticho pre haiku.
Ber si z tej skvelej rozžiarenej úrody, ktorá sa vie hneď v okamihu rozplynúť. Letná ka(dlečíko)ligrafia mysle.
Tak vďaka, Ivan. Poviem to ľahkým úklonom. Dýcha to s nami. Je to. Nie v slabikách. Je to presne tak.
November 2007
Ivan Štrpka
 
Prečo píšete haiku? Čím vás zaujala táto klasická básnická forma sedemnástich slabík úspornosti? Čo všetko sa dá na takomto minimálnom priestore nájsť a napísať?
 
Mám rád minimalizmus každého druhu: vo výtvarnom umení i v hudbe. A v literatúre pre mňa predstavuje minimalistické úsilie práve haiku. Okrem toho mám rád v tomto bezbrehom svete, kde je všetko možné a dovolené, limity. A haiku vytvárajú limity.
Čítal som aj uvravené, rozťahané haiku. Láka ma práve tá výzva odliať do vopred danej schémy slobodnú, spontánnu výpoveď.
Daniel Hevier

Ste čitateľ
Ak vás niečo zaujalo, napíšte mi
Pozrite si aj:
 
L.C.A.
Literárny klub
Vydavateľstvo FORMÁT
Literárne informačné centrum

Aktualizované: 07.03.2017