Spisovateľ a jeho dielo

Krúženie okolo Ivana Kadlečíka, tohto roku okolo jeho, a nielen jeho, miniatúrnych básní haiku

Ivan

Kadlečík

Krúženie



Ivan Kadlečík: Matka všetkých slov (F. R. & G. 2007) - január, február, marec
Haiku, haiečku, haiku zelený (F. R. & G. 2011) - apríl
Mati vseh besed (Ljubljana, KUD Apokalipsa 1914) - máj
Tóny a poltóny (Pravda 2010) - jún
Dnes (Koloman Kertész Bagala 2008) - júl
Ivan Kadlečík - Ivan Štrpka - Ivan Zubaľ (Koloman Kertész Bagala 2011) - august
Ivan Kadlečík - Andrej Šeban - Ivan Zubaľ (Koloman Kertész Bagala 2012) - september
Z rukopisu - október, november

2017- november
Beh dolu kopcom,
pred tebou prekážka. A
ty len zrýchľuješ...
Ivan Čičmanec
HAIKU HAIKU
Rozrastajú sa
priškrtené slabiky
až do významov
 
HAIKU LETNOSTI
Vzduch má zastávku
parný stroj rýchlovlaku
na nekonečnej
 
HAIKU OTÁZKY
Čože sa deje
pod klamlivou hladinou
tej zreteľnosti
 
HAIKU KLAMU
Slnko je nízko
svitá alebo hasne
kto to má vedieť
 
HAIKU VODOVÁHY
Nechce sa zmieriť
s pokušením šikmosti
beznádejná je
 
HAIKU ODKVETIA
Lupeň z jablone
zmieravo pobozkal zem
jeho žiaľ je klam
 
HAIKU PLACHTENIA
Nijaká plochosť
rovnosť strechy nespláchne
voda je plachá
 
HAIKU INOVATE
Slzu vyroniť
szron vravia Poľky srieňu
báseň je slovo
 
HAIKU SNEŽENIA
Tešivá tíš vzdor
studenosť ťarcha neha
dnes zostáva des
 
HAIKU MRAZENIA
Slzavý kryštál
až na jar začne plakať
je to veľký bôľ?
 
HAIKU TVORENIA
Otvorený nôž
ostrota zo všetkých strán
bez rukoväti
 
HAIKU VEKU
Smútočné vlasy
akoby mali radosť
zbeleli jasom
 
HAIKU TAROKU
Dnes nik nezbadá
karty obrázkami von
hľadí na reverz
 
HAIKU PIVA
V chudom pohári
dni si ma s chuťou pijú
spenené vlasy
 
42 x 3 (ŠTYRIDSAŤDVA SLOVENSKÝCH HAIKU)
Haiku je japonské básnické umenie pochádzajúce zo sedemnásteho storočia. Jeho osobitosťou je najmä zdanlivá jednoduchosť troch riadkov, o ktorej Roland Barthes (1983) konštatoval, že zvádza k myšlienke napísať si zopár takých básničiek. Hovoríme ale o Japonsku, kde aj najjednoduchšiemu ťahu štetca prislúcha presný pohyb. Rovnako haiku v sebe ukrýva pravidlá, ktoré nemajú v našej literatúre obdobu. Napriek tomu nielenže preniklo do západných krajín, ale stále žije a rozvíja sa aj v dnešnej dobe, kde sa autori a autorky vyrovnávajú s otázkou jeho "správnej" realizácie. Už Kerouac však vyhlásil, že západný človek nemusí dodržiavať striktnosť japonského haiku a svoju fascináciu týmto umením vyjadril snahou o vytvorenie západného typu haiku. Aj na Slovensku má haiku svoju, hoci krátku, tradíciu. František Lipka v roku 1989 uvažuje nad týmto žánrom a rovnako konštatuje, že "nejaponskí básnici nerešpektujú dôsledne formu haiku" (Lipka, 1989, s. 7). Počiatočná módna vlna sa pretavila v seriózny poetický záujem, ktorého výsledkom sú slovenské varianty metamorfujúce pôvodnú štruktúru haiku na svoj obraz.
Niekoľko reprezentatívnych variantov prináša antológia slovenského haiku s názvom Mávnutie krídel (editor J. Kuniak, redakcia R. Jurolek, ilustrácie J. Kudlička). Nájdeme v nej 42 slovenských haiku ôsmich autorov (E. J. Groch, D. Hevier, I. Hochel, K. Chmel, R. Jurolek, I. Kadlečík, J. Kuniak a J. Zambor) a troch autoriek (M. Haugová, A. Ondrejková, D. Podracká). Mohli by sme ich označiť aj prívlastkom nové, v zmysle ešte nepublikované, súčasné haiku. Tento fakt či stanovený cieľ obmedzil vstup jednak o čosi starších textov vybraných autorov a autoriek (napríklad Chmelove haiku zo zbierky Máš čo nemáš (1985), Zamborove haiku zo zbierky Pod jedovatým stromom (1995) a pod.), ako aj textov do antológie nezaradených autorov, ktorí vydali samostatné zbierky haiku (napríklad Ján Štrasser - Hahaiku (2009) či Michal Tatár - Takéto haiku (2005), ale aj haiku Petra Repku, ktoré zhrnul pod názov Pútnické haiku datované rokmi 1990-2000). Zároveň absentujú "jednotlivé" haiku (M. Kubica, O. Pastier, I. Štrpka a ďalší), ktoré poznáme aj zo stránok literárnych časopisov. Na druhej strane tak antológia vytvára súčasný, presnejšie momentálny obraz o slovenskom haiku, zachytáva a zachováva prítomnosť, onú dôležitú vlastnosť, na ktorú si haiku nárokuje.
Na mieste predslovu čítame známe haiku Macua Bašó o žabe a rybníku, najprv v originálnej verzii, potom v dvoch prekladoch - prvý od M. Haugovej a druhý od A. Límana, japanológa a zostavovateľa českých výberov japonského haiku. Implicitne tak vnímame problematiku prekladu nielen konkrétnych textov, ale predovšetkým samotnej poetiky haiku. Pravidlá, ktoré na základe celoživotnej tvorby formuloval práve Bašó, predstavujú interpretačnú otázku, pred ktorou stojí každý ozajstný pokus o tvorbu haiku.
Samotné tri riadky (5, 7 a 5 slabík) ponúkajú niekoľko možností. Napríklad Groch svoje haiku posúva do roviny vety, ktorú by sme mohli označiť ako túžbu - to, čo je ešte nebeské na zemi sa snáď zachová aj v nebi - sémanticky ohraničenú už názvom November. Ondrejková a Chmel naopak tvoria vetu graficky, pozeráme sa na jeden riadok, ale myšlienkové sekvencie oddeľujú pomocou dvojbodky. V Chmelovom haiku Marcové ídy "stredová" dvojbodka zrkadlí predpísaných 17 slabík, text "chce" byť čítaný sprava aj zľava. Ondrejková takto báseň graduje, prvý "verš" podmieňuje vznik druhého a ten zas tretieho a napokon všetky tri haiku motivicky prepája (oheň, sneh), čím vzniká akési metahaiku.
So stručnosťou tohto žánru súvisí aj jeho rytmus, ktorý reprezentuje najmä pravidlo hosomi. Dokonalá znalosť formy však umožňuje jej dokonalé narúšanie. Náš poetický aparát ponúka náhrady v podobe opakovacích figúr, rýmu, eufónie a pod. Kadlečíkove zdanlivo nesúrodé radenie slov korešponduje s vnútorným rytmom v Haiku ozvučenia (opakovanie slovného základu), kde sa zvukovo príbuzné slová prepájajú aj významovo: tok, útok, sútok, stonov, tónov a pod.
Najviac "tvárne" je pravidlo kigo, tzv. sezónne slovo, ktoré zaraďuje haiku do konkrétneho ročného obdobia. Zovšeobecnene by sme ho mohli redukovať na funkciu navodenia konotácií spoločných čitateľovi a autorovi. V predkladanej antológii je kigo najčastejšie obsiahnuté už názvom - konkrétny mesiac v roku. Ondrejková navyše dodáva deň a rok (napríklad 23. 1. 2011), ktorý môže signalizovať dátum napísania, diania či prítomnosti, ktorá už pominula. Časté kigo, ktoré sa vyskytuje v japonských origináloch, zastupuje kvet, rastlina alebo strom majúci v danej krajine určitú symboliku. V Jurolekovom haiku nahrádza japonskú sakuru čakanka, ktorá má v našom literárnom kontexte svoju metonymickú hodnotu.
Hoci si haiku priam vyžaduje jednoduchosť výrazu, častým postupom je zámerné vkladanie príznakových slov. Typickým príkladom sú Chmelove haiku (už v spomínanej zbierke Máš čo nemáš nachádzame slová ako cintorínske, nevidomý a pod.). V antológii čítame mnohé takéto prívlastky, ktoré "trčia", napríklad: octovie, vraní (Chmel), zhavranený, rozpíjavou (Kuniak), iluminujúce (Podracká), krehučké (Jurolek) a iné. Vystupujú tak vo funkcii kiga, pretože rozvíjajúce slovo bližšie špecifikujú, ohraničujú, čím dosahujú požadovaný efekt prepojenia asociačných sfér čitateľa a autora. Ďalším postupom, ktorý je blízky nášmu chápaniu poézie, je metaforická skratka či zmyslový záznam skutočnosti (Hochel, Kuniak, Podracká).
Autori a autorky však zachovávajú nielen náš (slovenský, západný) rukopis, ale aj svoj vlastný. Hevier svojim haiku prepožičiava typicky detskú logiku: Hovorím si ja / A to je moje meno / Tiež sa voláš ja? (s. 20). Poetickú pravdivosť, tzv. "makoto" tejto "poesie pure" (Anakiev, 2000, s. 114) tak nachádza v detskej čistote, a teda v tom, čo je pre jeho tvorbu prirodzené. Haugová siaha po čistote lásky, ktorú posúva do všeobecnej roviny. Taktiež Podracká nevylučuje pre jej poéziu príznačný ženský subjekt a jeho problematizáciu - Tá, ktorou sa stanem (s. 49). Kým v niektorých haiku je lyrický subjekt zamlčaný, rozplýva sa vo všeplatnosti vypovedaného (Kuniak, Hochel), Podracká dokáže do troch riadkov "zmestiť" dokonca dva subjekty vo vzájomnom vzťahu, lyrické "ja" cez zámeno môj a "on" v slove milenec.
Okrem špecifických pravidiel má haiku svoju spirituálnu hodnotu vychádzajúcu z tradičného chápania poézie ako spôsobu dosahovania duševnej dokonalosti. Barthes (1983) ho dokonca prirovnáva k budhistickému Mu či Satori. Väčšinou sa však pomenúva obojsmerný vzťah haiku a zenového budhizmu. Spoločná im je najmä snaha pomocou "několika slabikami tříverší zobrazit malý výsek skutečnosti, za nímž je možno vytušit nekonečno vesmíru" (Trinkewitz, 2004, s. 228). Haiku z antológie Mávnutie krídel ašpirujú aj na túto stránku. Mohli by sme jednoducho konštatovať, že ide o pokus nahradiť zenový budhizmus západnou duchovnou tradíciou, čítame v nej predsa "podpis Boha" (s. 16), "hlas večnosti" (s. 41) a pod., ale v haiku sa inštancia Boha mení na univerzálne božské, nezaťažené inštitúciou či konvenciami, je len čírym duchovným princípom, a preto sa aj modlitebná formulka "postoj, ó, Pane" (s. 29) transformuje na prosbu o zachytenie dokonalosti okamihu. Rovnako Zamborove haiku môžeme vnímať ako celkový odkaz antológie, chápania haiku ako "Iba nazretia" a prosby "kiež sú silné", a teda "Kiež im uveria" (s. 52) (čitatelia).
Doslov tvorí kompozícia z vybraných haiku. Ani na záver tak nechýba poetické slovo dotvárajúce pocit jemnosti celej zbierky, v ktorej sa akoby všetko tvarovalo do magických troch riadkov, zrejme s túžbou nič nepokaziť, pomaly a potichu našľapovať, aby bolo počuť Mávnutie krídel...
Eva Urbanová
 
Prečo píšete haiku? Čím vás zaujala táto klasická básnická forma sedemnástich slabík úspornosti? Čo všetko sa dá na takomto minimálnom priestore nájsť a napísať?
 
Prečo haiku?
Keď už sa básnik
natíska čitateľovi,
tak aspoň stručne.
Ján Štrasser

2017- október
Dávno mi nič tak
dobre nepadlo. Nech si
to teda leží
Ján Štrasser
Kniha odvetí
našim očiam na všetko
čo sa pýtajú
 
Rám bez obrazu
je len ticho temnota
chlad a pravdivosť
 
Bázlivý vietor
drevenými prstami
klope na dvere
 
Malíčkom spustíš
víchricu vánok hromy
utíšiš hory
 
V sypkosti piesku
vlastnými slzami smäd
budeme krotiť
 
Veža z kvádrov slov
z papiera zlepený val
strážim či straším?
 
Stratiť sa v texte
iná sloboda nie je
len v okovách slov
 
Hladina žmurká
a jazero sa myká
v krčahu vínka
 
Stromy sú harfa
pôda má kožu bubna
rytmus popŕcha
 
Váš zajtrajšok nech
je otvorenou knihou
dobre zakrytý
 
Ale kto môže
za to že nikdy nikto
za nič nemôže
 
Odedza časná
ihlice nite krosná
utkaná zo sna
 
Zima pokojne
čaká kým neprídeme
nenáhlime sa
 
Viem že to všetko
nemá nijaký zmysel
len verím že má
 
Ako písmená
kosti tu zostávajú
v kníhtlači hliny
 
Keď človek zomrie
akoby začal písať
prestane byť sám
 
Smrek mi práchnivie
ako minulosť rastie
šišky teší pád
 
Na poliach a v snách
hlavy sa v mysli tešia
Svätvečer tušia
 
Idú dravce mlč
strážcovia zhubia toho
čo im skazil sen
 
Do slov papiera
vo vode rozpustené
slnko nasiaklo
 
NA KRÍDLACH HAIKU
Až takmer neuveriteľne možno pôsobí skutočnosť, že na Slovensku vyšla (pondelok 23. január 2012) nová knižka poézie a dokonca vo forme zborníka, v ktorom sa predstavilo 11 autorov s takou krehkou a miniatúrnou básnickou formou, akou je trojveršová báseň haiku. Tento zborník vyšiel v pomerne málo známom vydavateľstve Skalná ruža pod hrubínovským názvom Mávnutie krídel (Kordíky, Tajov 2011).
Na vydaní tejto nenápadnej publikácie sa editorsky, redakčne a korektorsky podieľali aj autori svojich haiku, zaradených do zborníka - básnici Juraj Kuniak, Rudolf Jurolek a Igor Hochel.
Pôvod básnickej formy haiku je v Japonsku už pred 15. storočím. Bola odvodená z ešte staršieho päťveršového útvaru, nazvaného tanka. Najprv sa vyžadoval striktný rozmer tejto trojveršovej nerýmovanej básne v poradí slabičnosti veršov 5 + 7 + 5 a lyrická prírodná tematika, uvedená tzv. zavádzacím veršom. Od 19. storočia sa datuje vznik tzv. západného haiku, v ktorom sa už nevyžadovala čisto prírodná tematika, ani striktné dodržanie počtu slabík podľa vyššie uvedeného vzorca. Vo forme haiku sa preukáže nápaditosť básnického videnia, schopnosť na minimálnej ploche, s minimálnym počtom slov vytvoriť báseň s originálnou témou a zároveň tiež pointou, ktorú by mal obsahovať posledný verš.
Niektorí z autorov pridali k týmto znakom ešte aj svojské zvukomalebné a hudobné výrazivo, ako napr. Ivan Kadlečík vo svojom Haiku ozvučenia: Smútok ako tok/ útok stonov a tónov/ sútok potoka.
Zmysel pre prekvapivú a nápaditú až ironickú pointu, pre svoju poéziou už typickú, nezaprel Daniel Hevier vo svojich haiku, ako napr. v tomto: Lietadlo horí/ Boh vstúpil na palubu/ Pýta si lístky.
Básnický rukopis Dany Podrackej je rozlíšiteľný veľmi jednoznačne aj v takej krehkej a miniatúrnej podobe, akou je haiku: Posvätná maska/ Môj milenec mi bleskom/ poodchýlil tvár.
To isté platí aj pre príspevky Mily Haugovej, ktorá sa najdôkladnejšie držala pôvodného zamerania haiku na prírodnú lyrickosť napr. v básni marec : horizont s krídlom / nad tuhou jarnou trávou; / podpis Boha.
Potrebu pokory, hĺbavosti a meditatívnosti viac ako naznačil Ján Zambor: Iba nazretia/ Pane môj kiež sú silné/ Kiež im uveria.
Zmyslový stret s prírodným priestorom oslovil Igora Hochela: šíra pláň a sneh/ akoby do krajiny vplávala hudba.
Mohli by sme pokračovať v ďalších príkladoch z predmetnej knihy, v podstate sa každému z autorov, zaradených do zborníka, podarilo na minimálnej ploche tohto básnického útvaru napriahnuť ku gnómickosti či enigmatickosti svojej výpovede. Doslov knihy je originálny - tvorí ho 11 veršová koláž z textov všetkých v zborníku zastúpených autorov. Zborník tak možno bez rozpakov označiť za prínosovú knižku pre asi tých nepočetných čitateľov na Slovensku, ktorým má ešte stále čo povedať poézia, aj keď vyznievajúca skromne, až krehko, no obsažná svojou jemnou krásou a originalitou. Knihu graficky upravil a minimalisticky pôsobiacimi ilustráciami vybavil Ján Kudlička.
Jozef Špaček
 
Prečo píšete haiku? Čím vás zaujala táto klasická básnická forma sedemnástich slabík úspornosti? Čo všetko sa dá na takomto minimálnom priestore nájsť a napísať?
 
Bolo obdobie, keď som sa zaoberala čarovným dielom Gertrudy Steinovej. Svojho času vyhlásila: Každý deň jednu báseň. Práve vtedy som sa stretla s haiku. Deti boli malé, času bolo málo, ale s haiku, myslela som si, by to mohlo fungovať - a začala som.
Keď človek začne rýmovať, zahltí mu to celú hlavu; červ zavŕtaný v mozgu, až do nepríjemnosti. Haiku ti nechá krásnu voľnosť. Je to jemná sieť sedemnástich slabík na chytanie obrazov a myšlienok. Ľahko ako trblietavé bubliny sa vznášajú do výšin, ako citlivé sondy sa vnárajú do hlbín, ako vzdušné vankúšiky stlmujú nárazy v rovine, vytvárajú príjemný priestor.
Haiku je krásna zábava, slovné žonglérstvo, aj meditácia. V sieťach haiku sa dá zachytiť celý svet.
Angela Repka

2017- september
A duše ako
sviece v bdelej tme aj po
zhasnutí horia
Oleg Pastier
Trpezlivo trp
vášnivú zaľúbenosť
Slnka do Zeme
 
Bez nej nevedno
prečo sa nám dovolí
hovoriť a hrať
 
Skladal démonom
aby ich likvidoval
spevnieme spevom
 
Trasľavé struny
bolesťou rezonujú
dýchajú duchom
 
Smútok ako tok
útok stonov a tónov
sútok potoka
 
Zmätené čiastky
vzduchu s vášňou čakajú
na zákon gitár
 
Súzvuky vzduchu
harmónia hry hromu
sviatok svitania
 
Sťa stúpanie stôp
aj ostrie striebra brní
slák klesá klasom
 
Neslobodný zvuk
píšťal sa šíri v sebe
nejde priestorom
 
Fujaru ľúbia
molekuly kyslíka
vody dusíka
 
Šľachtí ich rytmom
telom učí vzduch reči
dá ďalší zmysel
 
Zariekavá reč
riečok sneh včely tóny
stromy sú stony
 
Stromy sú harfa
pôda má kožu bubna
rytmus popŕcha
 
Dažďový koncert
hlasivky a kov a vzduch
počúva Andrej
 
Rôzne muziky
vznikli z mora a zeme
z rastlín a dejín
 
Malíčkom spustíš
víchricu vánok hromy
utíšiš hory
 
Klesanie tónov
záhadná niečia skladba
súzvuky snehu
 
Nekonečný vzlyk
uspávanka pokoja
otváranie rán
 
Nepretržitosť
potoka čiary lúča
tečenie tónov
 
Vie zahrať drevo
kosť kov bielkovina zem
svaly hlasiviek
 
Rozkrojiť vodu
uchopiť lanské zvuky
pochopiť vietor
MYSLITEĽSKY BRITKÁ KNIŽKA
Osobitným postavením básne v kontexte života i jazyka sa dostávame k nekompromisne filozofujúcej a miestami mysliteľsky britkej knižke Ivana Kadlečíka (1938) Matka všetkých slov (F. R. & G.). Autor využil haiku, formu, ktorá má v našej poézii v jednotlivých dielach za posledné roky azda viac mínusov ako plusov a budeme sa jej venovať aj ďalej v texte. Kadlečík zdanlivo posunul jej možnosti, keď pochopil haiku ako strofu a radí ich za sebou v rámci básne, inde zostal pri pôvodnom chápaní. Haiku získava umeleckú silu dobrovoľným minimalizovaním parametrov formy (3 verše, 5, 7, 5 slabík), v ktorej sa protipólne prozaicky hovorí o niečom neohraničenom - v tom je čaro haiku. Ak Kadlečík v básni radí haiku za sebou, čaro sa stráca. Pritom ide o výsostne koncentrovaný spisovateľský typ, takže si toto divné formové rozvíjanie nevieme dobre vysvetliť. Píše: "Nazrieť do vnútra / hmatať vášnivý pokoj / v pokornom vzdore" - zjavné rozdielnosti ("znak / ostro dvojsečný") rieši samým jazykom, jeho skrytou dispozíciou byť prítomným aj bez slov, teda vravieť, povedzme, celou stranou, nielen vysádzanými veršami. Znamená to neurčovať sa len sémantickými možnosťami slov a viet, ale cez ne vchádzať do neplynutia, do nemoty, späť do matky všetkých slov. Kadlečík prepája viditeľné s neviditeľným ako následok s príčinou, fundamentálne, vo svojom filozoficko-meditatívnom postoji opierajúcom sa nielen o jazyk, ale aj o hudbu, no takisto aj o tao a zen.
Radoslav Matejov
 
Prečo píšete haiku? Čím vás zaujala táto klasická básnická forma sedemnástich slabík úspornosti? Čo všetko sa dá na takomto minimálnom priestore nájsť a napísať?
 
Haikukukuk
Po období ikebany mi moja žena Angela ako na doplnenie vysvetlila a darovala haiku.
Objav potešil. Päť, sedem a opäť päť, spolu sedemnásť, žiadne zvláštne čísla, až na sedmičku, ktorú mám rád. Staronové haiku boli opäť na Slovensku, mnohí si s nimi pocvičili.
Pri čítaní Pútnické haiku nebolo čítané, a predsa kohosi zaujala báseň zostavená z haiku.
 
Haiku nie je hra,
vylúštiť si krížovku,
asi viac je ÓM.
Haiku a človek
sú súčasťou prírody,
presné svitanie.
 
Haiku je:
Zem i sen a zen,
z čiernych kamienkov už-už,
biely piesok slov.
 
Haiku je báseň, ale v listoch slovo, padá ako suché listy z temných stromov.
A tiež:
Natiahnutý vták,
dlhé, dlhé hodiny,
kukučke sa čká.
 
Haiku v próze je tiež možné:
Haiku úsporné, slová ticho hľadané, sám napíš svetlo.
 
Boli ešte úspornejší:
Giuseppe Ungaretti
Mattina
M´illumino
d´immenso
Peter Repka

2017- august
Koľko je hodín?
Odpoviem a nepoviem
pravdu: už je viac
Ján Štrasser
O čom šumí strom?
O čom zvoní tento zvon?
Takmer o všetkom
 
Stojí tam sosna
ihlice siete krosná
utkaná zo sna
 
Mlčiaca sviečka
v jazyku ohňa povie
tajomný odkaz
 
Knihy z papiera
páperové perute
preletia časy
 
Pozorujú ma
rieka sýkorky stromy
a ja sa hanbím
 
Kyvadlo hodín
z rytmu krúžiacich zúbkov
naberá silu
 
Krušné krutosti
krútňava mysle a krv
ženie krúženie
 
Minulosť stúpa
dych lapám steblo trávy
nevidno Sitno
 
Baroko mrakov
pod nimi sviečky kvetov
horia a hrajú
 
Vypiť dni do dna
čo cíti moja myseľ
kým nalievajú
 
Vystreté dlane
mávajú na rozlúčku
Aj jeseň je sen
 
 
CHVÍĽA, KTORÚ NEČAKÁTE
Dlhé roky umlčovaný literárny solitér Ivan Kadlečík je špecifickým zjavom slovenskej krásnej spisby. Jeho písmenková púť, akokoľvek kľukatá, mierila vždy k podstate, k jadru bez ozdôb. Možno aj preto je dodnes tak dlhotrvajúca, citlivá, "hodinársky" vycibrená a netrpí nadprodukciou. Poriadne skúšaný životom si tento estét slova svoje finálne skúsenosti prozaickej, básnickej, esejistickej a literárno-kritickej tvorby dokázal prekvapujúco komprimovať do nového "esemeskového" útvaru - vlastnej varianty japonského haiku.
V poetickej a duchovnej tradícii krajiny vychádzajúceho slnka je kult chodenia a putovania mimoriadne dôležitý. V posvätnom pohorí Jošino na juh od Kjóta pôsobil v 7. storočí legendárny svätec Gjódža (Chodec), ktorý založil sektu horských askétov Jamabuši. Dodnes sa tam dajú stretnúť ich "dediči" - chodci v bielom rituálnom úbore. Všetci veĺkí básnici haiku boli takými mníchmi pútnikmi, či už formálnou konverziou alebo vnútornou podstatou. Pútnik japonský a slovenský sa až tak neodlišujú - princípom je cesta, ktorá môže byť aj cieľ a všakovaké duchovné nálezy počas nej. Niekto iba kráča, iný putuje a píše... Ako hovorí sám Kadlečík: "Považujem sa za ohnivko v reťazi generácií pocestných. Áno, pokladám sa za pútnika, čo sa cestou k niečomu (alebo na úteku od niečoho?) pozorne obzerá dozadu, vpred i po okolí ako moji predkovia učitelia a kňazi, čo nesedeli dlho na jednom teplom mieste."
V jeho denníkových záznamoch sa dá prečítať asi najkonkrétnejší úvod ku knižke s obsahom 42 míľnikov životnej cesty vo forme mikrobásní, do ktorých vtisol pečať svojej interpretácie a chápania sveta s akčnosťou a pohotovosťou zberateľa myšlienok:
Zbierka je famózna svojou úprimnosťou a čistotou, jazykovou virtuozitou, schopnosťou presne a úsporne pomenovať zásadné, s pokorou mieriť do živého. Nie je taká prejemnená ani vláčne subtílna ako japonské útvary, skôr má ostrejšie hrany a kritický pôdorys pre silu nezvyčajných asociácií v zapísaných riadkoch, vyslovených (či vymyslených) medzi hlbokým nádychom a výdychom pri zastavenom pohľade, s obsahom esencie posolstva (ne)očakávanej chvíle.
Pavel Malovič
 
Prečo píšete haiku? Čím vás zaujala táto klasická básnická forma sedemnástich slabík úspornosti? Čo všetko sa dá na takomto minimálnom priestore nájsť a napísať?
 
Haiku je najtichší výkrik prichádzajúci výhradne od chrbta. Písanie na nohách - bez pera a sedacieho svalstva. Najtenšia hranica medzi povzdychom a mlčaním. Príručné zrkadielko, celý vesmír v zovretej pästi...
Ján Púček

2017- júl
Zachytil som len
periférnym videním
smrť na úteku
Igor Hochel
Neslobodný zvuk
píšťal sa šíri v sebe
nejde priestorom
 
Rozprestrieť pestrosť
pre priestor starých stromov
tŕpnucich strachom
 
Nekonečno je
práve nedokončený
tieň stromov a slov
 
Rozrastajú sa
priškrtené slabiky
až do významov
 
Čože sa deje
pod matnou hladinou
tej zreteľnosti?
 
Od narodenia
pochovaný vo vlastnom
tele nechladnem
 
Ak v našej mysli
nedýchajú tí dávni
dávno sme mŕtvi
 
MALÉ, ALE POTEŠÍ
Prv to tu bolo akési prázdne.
 
A teraz už nie
a vietor spieva žalmy
proti démonom
 
Sám s nohami na stole v pustej nemocničnej cele si čosi píšeš na škatuľku od šumivého magnézia. Ktorý z vás je pán Kadlečík? spýta sa zrazu vstúpivší Dr. Coolness. Otázku s potešením nechápem, radšej si ďalej čarbem na obrúsok krpaté formičky, najvhodnejší nemocničný alebo väzenský žáner.
Že malé poteší, vedeli Slováci pradávno o ženách a ich častiach tak ako orientálci o umení medailónu a miniatúry. Postmoderné tvary, materiály a technológie spejú k mini, mikro, nano: žiaľ, aj niektoré mozgy, vzdelanie a charaktery. Dnešné esemesky sa akoby stretávajú s dávnovekosťou umeleckej formy japonského haiku: alebo naopak? Drobnosť haiku je obrovská vo výhodách: efektívnosť, sústredenosť ako laser, priestorová, časová a materiálová úspornosť, pamäť mikročipu, hustota gravitačnej energie, matematická presnosť a exaktnosť, nukleárna údernosť. Praktický básnický útvar sa hoci z nemocničného lôžka alebo z lietadla či ponorky pošle rýchlo a kdekoľvek. Okrem  iného sa tým rieši aj problém publikovania, prístupnosti, čítavosti a "sledovanosti" poézie. Slovenský spisovateľ, ak chce a trochu porozmýšľa, predbehne aj Japonca.
Ivan Kadlečík
 
Prečo píšete haiku? Čím vás zaujala táto klasická básnická forma sedemnástich slabík úspornosti? Čo všetko sa dá na takomto minimálnom priestore nájsť a napísať?
 
Haiku? Dumka, piktogram blesku, baládka počatá šumením, padajúci list z tela jesene, zázračne mocná pavúčia sieť v búrnom povetrí, princíp prísnej voľnosti, suchá ratolesť dávno ušlých zvukov, zastrálnené nečujno, dračí pazúr náhody, plavný tanec stužky dymu, tichý kút, limba, mach, prístrešie jasu, hybký plaz sedemnástich slabík.
Oleg Pastier

2017- jún
Smútok je štvorec
A kruh je potom radosť
Smrť trojuholník
Daniel Hevier
JANUÁROVÉ HAIKU
Padá sňah na dach
aj sa ho nadrbalo
v noci o pou trach
 
FEBRUÁROVÉ HAIKU
To boli časy
keď som bol mladým žitkom
spomína koláč
 
MARCOVÉ HAIKU
To budú časy
myslí si siate žitko
keď budem koláč
 
APRÍLOVÉ HAIKU
Zmena večnosti
čiar farieb zvukov svetla
stále to isté
 
MÁJOVÉ HAIKU
Nie som a kvety
svietia akoby som to
všetko zavinil
 
JÚNOVÉ HAIKU
Hladina žmurká
a jazero sa myká
v krčahu vínka
 
JÚLOVÉ HAIKU
V sypkosti piesku
vlastnými slzami smäd
budeme krotiť
 
AUGUSTOVÉ HAIKU
Vzduch má zastávku
parný stroj rýchlovlaku
na nekonečnej
 
SEPTEMBROVÉ HAIKU
Drevené prúty
z guľatých modrých očí
vyplačú šťavu
 
OKTÓBROVÉ HAIKU
Dlane javora
mávajú na rozlúčku
aj jeseň je sen
 
NOVEMBROVÉ HAIKU
Dni a dni letia
akoby utekali
čoho sa boja?
 
DECEMBROVÉ HAIKU
Zima pokojne
čaká kým neprídeme
nenáhlime sa
 
MÁVNUTIE KRÍDEL - 42 SLOVENSKÝCH HAIKU 
Lyrický útvar haiku je stále obľúbený a vyhľadávaný. V niektorých krajinách sa jeho autori združujú do klubov, vydávajú antológie a organizujú čitateľské stretnutia. Aj u nás táto svojbytná forma zaznamenala v posledných rokoch viditeľný posun vo svojej prezentácii. Napokon zachytiť na vymedzenom priestore prchavú večnosť bude vždy lákavé.
Pôvabná knižka Mávnutie krídel s podtitulom 42 slovenských haiku je neprehliadnuteľná z hľadiska formy aj obsahu. Nenápadná, ale pôsobivá väzba, decentná grafická úprava a nevtieravé ilustrácie Jána Kudličku vytvárajú vkusný artefakt. Táto malá antológia je zložená vskutku z reprezentatívnej zostavy: Groch, Haugová, Hevier, Hochel, Chmel, Jurolek, Kadlečík, Kuniak, Ondrejková, Podracká a  Zambor. Knižku nemôže otvárať nikto iný ako najznámejší japonský básnik a  zakladateľ tejto básnickej formy Macuo Bašó (1644-1694). Jeho známe haiku je uvedené v  pôvodnom jazyku, ale aj v  slovenskom a  českom preklade. Je až neuveriteľné, že táto forma si od svojho vzniku v  17. storočí zachovala svoju tvarovú výnimočnosť a nenahraditeľnosť. Strohý počet slabík v štruktúre 5­7­5 stavia každého autora pred uvážlivosť, pokoru a  slovnú askézu. Stačí odcitovať haiku Rudolfa Juroleka:
Deň ako z detstva
a už navždy, august,
keď žiť je nevinnosť
Priezračný odkaz povznesený nad rámec všedného dňa ponúka nekonečné množstvo asociácií a  polozabudnutých mihnutí. Vyzdvihnutá skutočnosť je exponovaná úzkym pásom svetla, aby vyvolala jasnú momentku prežitého a uchovaného. Alebo Anna Ondrejková v jednom riadku s titulom 18. 12. 2010:
čierny sneh, hlboké hviezdne duny: sčitovanie snov: horí
Jej prekrývanie obrazov pripomína filmové zábery s dôrazom na kontrasty, zvuky a detailné zachvenia.
Mila Haugová a jej január:
naozaj zima
obzor skrehnutý vtákmi
v mojom vzdialenom srdci
Z  jej starostlivo vypreparovaného zážitku vyžaruje autentický chlad, ktorý však skôr zahreje a vtisne nepremárnenú nádej v prítomnosť  bijúceho srdca. Reálne obdobie zimy a prázdnoty je vyvážené láskou a  odpustením.
Výberovú jedenástku príznačne uzatvára Ján Zambor:
Biele miesta sú
náš osud A len zlomky
smieme poodkryť
Básnické slovo zostáva takmer v  celej svojej hĺbke tajomstvom, inak stratí svoju licenciu. Vždy je nám dovolené odtajniť iba jeho náhodne odskočenú iskru.
Výber končí poetickým doslovom vytvoreným z kompozície  haiku a 17­slabičných fragmentov z  textov zastúpených autorov, ktorý zostavil Rudolf Jurolek. V  tomto dômyselnom usporiadaní dostávajú "premiešané" texty novú a zaujímavú dimenziu vnímaných súvislostí. Hovorí sa, že dobrého býva málo a v tomto prípade to platí dvojnásobne. Knižka má len 60 strán, ale jej obsah nás znovu zasahuje v udivujúcich významoch a  (skrytých) spojeniach. Titul Mávnutie krídel vystihuje pominuteľnosť a  prírodnú premenlivosť. Je chvályhodné, že takáto publikácia sa dostáva na knižné pulty ako kultivovaný podnet na zastavenie.
Miroslav Brück
 
Prečo píšete haiku? Čím vás zaujala táto klasická básnická forma sedemnástich slabík úspornosti? Čo všetko sa dá na takomto minimálnom priestore nájsť a napísať?
 
Namiesto troch odpovedí jedna pohľadnica z Lhasy adresovaná básnikovj Petrovi Repkovi: Aj haiku je pre mňa už pridlhé...
Igor Nusko

2017- máj
Taká tichá noc
ticho sa premenilo
na hlas večnosti
Juraj Kuniak
HAIKU SOČNOSTI (HAIKU ŠŤAVNATOSTI)
Voda je vse:
obrazložitve mnogoterosti
spoštovanje občudovania
 
Metafyzika
ljubezni pomilostitve
mati vseh besed
 
Vse je voda
V cvet spravlja kamne
zažiga grmovje
 
HAIKU VALOV (HAIKU VĹN)
V ožilje se zliva
morje V venah utripa
kod da vročina
 
Rdeče jadrnice
vodnega zraka
tihotapijo tone
 
Z očmi govorijo ribe
Pišejo z vsem
telesom in vselej
 
HAIKU BACHOLOGIJE (HAIKU BACHOLÓGIE)
Skladal je za demone
da omahnejo
S petjem se okrepimo
 
HAIKU PREDPOSTA (HAIKU PREDPôSTNOSTI)
Pogovor s bitjo
Stik brez besed pojmov
Prošnja za naklonjenost
 
HAIKU MAXIMALNOSI (HAIKU MAXIMÁLNOSTI)
Zmagovitost biti
Kristusov strah v Getsemanu
Bachovi toni
 
HAIKU VPOGLEDA (HAIKU VIDOMIA)
Razbiti zrcalo
Po čudežu ugledati vse
namesto sebe
 
HAIKU SIVE MRENE (HAIKU KATARAKTY)
Besede me
otipavajo in berejo
Knjige me vidijo
 
HAIKU SEBASTIANA (HAIKU SEBASTIANA)
Zanetil je čisti
prosojni ostri ogenj
Takšen kod voda
 
Odprl je čisto
prosojno ostro vodo
Takšno kod ogenj
 
HAIKU PLOVNOSTI (HAIKU SPLAVNOSTI)
Proti toku silnic
željno iščeš izvir:
najdeš le morje
 
HAIKU TRPLJENJA (HAIKU STRASTI)
Razgrniti pisanost
na kraju starich dreves
odrevenelih od strahu
 
HAIKU PRONICLJIVOSTI (HAIKU PRENIKAVOSTI)
Prosojna voda.
Predniki: zrak jezik steklo
Žarka pa ne pogoltnejo
 
HAIKU PRETAKANJA (HAIKU TEČENIA)
Voda v a-molu
je mati vseh tonov
zapeljivega telesa
 
in peresa v duru
Je struga kantate
Ich habe genug
 
HAIKU OPRAVIČILA (HAIKU OSPRAVEDLNENIA)
Nisem. Rože pa
svetijo kot da sem
jaz vsega kriv
do slovinčiny preložila Stanka Repar
HAIKU 2014
Po zbierkach Mávnutie krídel (Skalná ruža 2011) a Haiku, haiečku, haiku zelený (F. R. & G. 2011) sa nadšenci tejto starej básnickej formy pochádzajúcej z Japonska môžu tešiť z ďalšieho prírastku do svojej knižnice. Kolekcia Haiku 2014 obsahuje štyri dvojjazyčné knihy v slovenčine a slovinčine od slovenských tvorcov haiku - Ivan Kadlečík, Stanislava Repar, Daniel Hevier, Daniela Bojnanská - a krátku antológiu slovinského haiku s prekladmi do slovenčiny, češtiny, rumunčiny, nemčiny a angličtiny, ktorú zostavil básnik, filozof, prekladateľ, esejista a  riaditeľ vydavateľstva KUD Apokalipsa Primož Repar.
Zbierka básnika, prozaika, esejistu a vedca Ivana Kadlečíka (1938 - 2014) Matka všetkých slov je výberom haiku z jeho rovnomennej knihy (F. R. & G. 2007), ktorý zostavila a do slovinčiny preložila Stanislava Repar. Kadlečíkove haiku sú polytematické. Typické sú pre ne filozofické, meditatívne témy či vzťah k najbližším a spájanie trojverší do zložitejších útvarov, čím sa mierne odkláňa od tradičného japonského haiku. Nasledovanie tradície môžeme pozorovať v prípade Haiku súkvetia, kde využívaním naturistických prvkov kladie dôraz na senzuálnu zložku verša.
Slovenská a  slovinská spisovateľka, prekladateľka, literárna vedkyňa a vydavateľka Stanislava Repar (1960) vo svojej knihe Fabrika na porcelán bohato využíva interpunkciu a často spája niekoľko trojverší do jedného celku. Nedodržiava vždy striktne počet slabík: "Snehom prikryté / hrudy, hrboľaté polia. / Tony citrónovej." Jednotlivé haiku nesú názov podľa miest, kde vznikli (Ľubľana, Liptovský Mikuláš, Pécs...) a vytvárajú akýsi denník, ktorý prepája atmosféru týchto miest s vnútorným svetom autorky.
V knihe Na niti mesiac nájdeme tematicky rôznorodé haiku od básnika, prozaika a prekladateľa Daniela Heviera (1955), ktoré sú neprehliadnuteľné svojou bohatou metaforikou a schopnosťou maximálnej výpovede na minimálnom priestore. Zaujímavým aspektom je aj využívanie paradoxu: "Hodiny stoja / na parapete okna / Stoja a idú." Autorove haiku sa vyznačujú najmä naturistickými a reflexívnymi motívmi. Posledné haiku jeho zbierky je dôkazom toho, ako majstrovsky narába s lyrickou skratkou a myšlienkovým presahom: "Vták stráca perie / Kľúče strácajú ľudí / Vždy niečo chýba."
Poetka Daniela Bojnanská (1960) vo svojej knihe Tri slnká predstavuje prevažne tradičné haiku, vychádzajúce z prírodných motívov. Prepája naturistické prvky a zmeny počasia s láskou k mužovi, čím vykresľuje dynamiku vnútorného prežívania lyrického subjektu a dodáva svojej poézii intímny charakter: "májové dažde / kiež by som v  každej kvapke / padala k tebe."
Poslednou knihou kolekcie Haiku 2014 je krátka antológia slovinského haiku s názvom Broskyňové puky. Svoje texty tu predstavili Milan Dekleva, Jure Detela, Alenka Zorman, Darja Kocjančič, Josip Osti, Rade Krstić, Jože Štucin, Dimitar Anakiev, Tone Škrjanec a zostavovateľ zbierky Primož Repar. Haiku zo slovinského jazyka preložila do slovenčiny Stanislava Repar, do angličtiny Jure Novak, Alan McConnell-Duff, Alenka Zorman a Joshua Beckman, do češtiny Aleš Kozár, do rumunčiny Paula Braga a do nemčiny Dietmar Tauchner.
Martin Chudík
Prečo píšete haiku?
 
Keď sa mi niekoľkí básnici a poetky zdôverili, že píšu haiku, považoval som to najskôr za výstrelok. No veľmi rád si tieto kraťasy prečítam, takisto ako aforizmy. V oblasti literatúry každý krátky písomný útvar predstavuje rovnako obrodný fenomén, akým bola a je v oblasti filmu groteska alebo vo výtvarnom umení karikatúra. Popritom, že sa kedykoľvek stáva dobrým dôvodom na zasmiatie nad sebou a inými ľuďmi, je to aj veľmi seriózna a vážna vec. Bašó nemal problém prijať pseudonym Zelená broskyňa, jeho najznámejší pseudonym v preklade znamená Banánovník.
 
Čím vás zaujala táto klasická básnická forma sedemnástich slabík úspornosti?
 
V čomsi je to neopozerateľné. Niektoré básničky akoby sa hromadne rozhodli nosiť minisukňu a to je dobrá vec. To treba podporovať.
 
Čo všetko sa dá na takomto minimálnom priestore nájsť a napísať?
 
Všetko a nič, no ak má človek čo povedať, zvyčajne to povie pár slovami.
Ján Litvák

2017- apríl
Pustý breh s pieskom
sem-tam stopy po lete
do vody sneží
Ján Zambor
HAIKU POČÚVANIA
Klesanie tónov
záhadná niečia skladba
súzvuky snehu
 
HAIKU VINIČA
Budúcnosť v štepe
do pôdy zahrabaná
očká ju vidia
 
HAIKU ORGANA
Malíčkom spustíš
víchricu vánok hromy
utíšiš hory
 
HAIKU NOVOROČIA
Váš zajtrajšok nech
je otvorenou knihou
dobre zakrytý
 
HAIKU KAVIARNE
Nohu čašnice
pretne malá ručička
a hneď je polnoc
 
HAIKU ZODPOVEDANIA
Ale kto môže
za to že nikdy nikto
za nič nemôže
 
HAIKU FOLKLÓRU
Padá sňah na dach
aj sa ho nadrbalo
v noci o pou trach
 
HAIKU HROZNORODÉ
Drevené prsty
z guľatých modrých očí
vyplačú silu
 
HAIKU JADRNOSTI
Stĺp blk vlk chlp tĺk
hrk krb mrk vrk krv krk štrk
štrnk brnk do tŕňa
 
HAIKU SOSNY
Odedza časná
ihlice nite krosná
utkaná zo sna
 
HAIKU CHATY
Hladina žmurká
a jazero sa myká
v krčahu vínka
 
HAIKU OÁZY
V sypkosti piesku
vlastnými slzami smäd
budeme krotiť
 
HAIKU OBRANY
Veža z kvádrov slov
z papiera zlepený val
strážim či straším?
 
HAIKU PÍSOMNÍCTVA
Stratiť sa v texte
iná sloboda nie je
len v okovách slov
 
DOSLOV
Nastal čas bezbožného hýrenia, plytvania, mrhania. Doba rekordov. Minúť čím viac vody, mäsa, energie, hluku, ľudských životov, slov, peňazí, sexu, emócií. Rast a zvyšovanie. A do tejto utáranosti takmer po špičkách a pošepky vkročí haiku. Podľa Ivana Štrpku "posunok, ktorý myslí". Vzdych. Úspornosť reči, ktorá je vzácna. V zrnku prachu obrovská energia, jej explózia, ktorá protirečí a prevýši strach z nadbytku a prebytku. Takmer porazí úzkosť. Keď som v nemocnici pred operáciou či po nej v hlbinách úzkosti načmáral pár slabík a zopár slov, trochu sa mi uľavilo. Úzkosti zaháňame malým zaklínadlom, čarovaním, zvaným aj haiku. Poézia ako forma modlitby je stále pri človeku, na jeho strane proti démonom.
Päť, sedem, päť slabík, spolu sedemnásť. Všetko nepárne čísla, teda nezvádza to k akémusi lá, lá, lá, lá, ale čosi asymetrické a zároveň symetrické čudo. Všetko sú to prvočísla, ktorým matematici prikladajú osobitný význam a tajomstvo. Tí, čo skúmajú vzťah hudby a matematiky, prípadne numerológovia, našli signály tohto javu aj v kompozíciách Johanna Sebastiana Bacha.
Ivan Kadlečík
Prečo píšete haiku?
 
Haiku som nikdy predtým nepísal, ani mi to nikdy nenapadlo. Tieto haiku sú moje prvé pokusy v tejto forme a zároveň sú to prvé básne, ktoré som napísal po slovensky (inak píšem iba po rusky).
 
Čím vás zaujala táto klasická básnická forma sedemnástich slabík úspornosti?
 
Táto forma je natoľko klasická, že bude, zdá sa, vždy moderná. Mne vyhovuje práve pre svoju úspornosť. Núti básnika povedať všetko, čo povedať chce, a pritom "nerozrieďovať" báseň ďalším množstvom slov, výlevov, vzdychov a výdychov.
 
Čo všetko sa dá na takomto minimálnom priestore nájsť a napísať?
 
Na takomto minimálnom priestore sa dá nájsť všetko a nič, dá sa napísať veľa a nič. Všetko záleží na čitateľovi, či vie z ničoho vyťažiť všetko a či vie všetko rozpoznať. Haiku je napriek putám sedemnástich slabík forma veľmi slobodná a oslobodzujúca.
Valerij Kupka

2017- marec
Jas člení aj dni
už zhoreli ozdoby
z mojich prístreší
Ivan Laučík
HAIKU ZVESTOVANIA
Úroda skrytá
v driečnej a drievnej dreni
dreva ako list
 
Posolstvo nemé
lebo niet veštby len znak
ostro dvojsečný
 
HAIKU OPORY
Pevne sa držať
lietavých bodov snehu
nech nespadneme
 
V lete neletia
dobre ich vymyslíme
a napíšu sa
 
HAIKU METANOIE
Premena mena
sneh ozelenie hlinu
a má lupienky
 
So žltým peľom
svieti v pálenej pôde
bytosť vo váze
 
HAIKU PREDPÔSTNOSTI
Rozhovor s bytím
kontakt bez slov a pojmov
prosba milosti
 
Striehne aj strach striech
úskočná úzkosť úži
súvetia bez viet
 
Pravda dotyku
beľ byle začernela
bol bôľ a bál sa
 
HAIKU ZACHOVANIA
Náhrobok plodí
na márach leží vecnosť
nákupných stredísk
 
Konzum je smrtný
knižnica ničí zmary
ako kolíska
 
HAIKU MUZIKY
Súzvuky vzduchu
harmónia hry hromu
sviatok svitania
 
Sťa stúpanie stôp
aj ostrie striebra brní
slák klesá klasom
 
HAIKU NEHNUTEĽNOSTI
Vyhnúť sa každej
nepoužiť ísť vedľa
proti a krížom
 
Klame že ideš
cesta sa rúti sama
kašle na ľudí
 
HAIKU SKEPSY
Dobre si chutia
ruža strom živej pôde
píšťala vzduchu
 
Vyživujú sa
samy sebou poznanie
a pochybnosti
 
HAIKU AKUSTIKY
Píšťalu ľúbia
molekuly kyslíka
vody dusíka
 
Šľachtí ich rytmom
telom učí vzduch reči
dá ďalší zmysel
 
HAIKU SEBASTIANA
Navatril čistý
priezračný ostrý ohník
ako je voda
 
Otvoril čistú
priezračnú ostrú vodu
ako je oheň
 
HAIKU SÚKVETIA
Rozpísané má
význam agátových hviezd
dopísané nie
 
Nekonečno je
práve nedokončená
vôňa líp a slov
 
HAIKU TEČENIA
Voda v a mole
je matkou všetkých tónov
zvodného tela
 
Durového čela
i riečište kantáty
Ich habe genug
HAIKU AKO PRÍKAZ NA ZAMYSLENIE
Najnovšia Kadlečíkova kniha Matka všetkých slov je čarovnou hrou so slovom i zamýšľaním sa nad podstatou bytia.
Ivan Kadlečík (1938) je ako prozaik, básnik, esejista a literárny kritik, nositeľ Ceny Dominika Tatarku, člen korešpondent akadémie umení v Mníchove, výraznou osobnosťou v našom kultúrnom, literárnom dianí. Najnovšou knihou tohto produktívneho autora je básnická zbierka Matka všetkých slov. V knihe nájdeme Kadlečíkov životopis s bibliografiou i doslov (Haiku z jeho vlastnej záhrady) vo forme básne v próze od Ivana Štrpku, kde na krátkej ploche vyslovil o Kadlečíkovej poézii nesmierne veľa. Podľa Štrpku haiku "je to plachý vták, veď sotva znesie ľahké tlesknutie. Sám nie je viac než presný, vzdušný posunok, to malé čosi medzi prvým a posledným výkrikom, geometria zablysnutia, ticho v ozvenách."
Štrpkovej charakteristike žánru sa zvláštnou podobou prispôsobil i jeden z formových znakov knihy: listy sa dajú otáčať iba po dvoch naraz - doslova prázdny dvojstránkový priestor medzi jednotlivými haiku akoby naznačoval postátie, akýsi imperatív na pauzu, zamyslenie, pozitívnu pomalosť vnímania výpovedí. "A ozaj, zázrak. Prehovára to jemne rozčerené ticho medzi dvomi tichami. Prevráva nás na kúsok mlčania." (Štrpka)
Každá báseň v knihe je označená žánrovo - haiku. Forma zodpovedá téme, jemnej, ale silnej myšlienke ("Súzvuky vzduchu / harmónia hry hromu / sviatok svitania // Sťa stúpanie stôp / aj ostrie striebra brní / slák klesá klasom.").
Na rozdiel od prevažne prírodnej jemnosti, subtílnosti a prchavosti pôvodných japonských haiku sú Kadlečíkove svojou sémantikou zväčša prísne, kritické, často vyčítavé, bolestné, hľadajúce oázu v domove, u blízkych. Autor ide do podstaty bytia ("Rozhovor s bytím / kontakt bez slov a pojmov / prosba milosti // Pravda dotyku / beľ byle začernela / bol bôľ a bál sa"), hovorí o pokore, pripomína základné a podstatné v protiklade s dočasnosťou, premenlivosťou, pominuteľnosťou matérie.
V Kadlečíkových haiku je obsiahnutý celý svet, resp. svet jednotlivca, ako ho on vníma: relatívnosť postoja, vecí, možností, chcenia, plánov. Autorove haiku treba čítať pozorne, aby z tých málo slov nezaniklo ani jedno, ani hláska, lebo potom je už po myšlienke - odletí ako haiku.
Verše sú nasýtené nezvyčajnými asociáciami, je v nich hra so slovom i jeho čiastočkami a jemné prírodné impresie nevzbudzujú len pocit krásy a dobra, ale i ťažké myšlienky o podstate bytia a jeho zániku. ("Premena mena / sneh ozelenie hlinu / a má lupienky // So žltým peľom / svieti v pálenej pôde bytosť vo váze" "Nekonečno je / práve nedokončená / vôňa líp a slov")
Kadlečíkovo slovo je opora, posolstvo, chaos, poblúdenie, skepsa, nariekanie, nesloboda, nezabúdanie, vytriezvenie, zachovanie, ale aj opak toho všetkého, slovo vyjadrené subtílne, formovo minimalisticky.
 Gabriela Rakúsová
 
Prečo píšete haiku? Čím vás zaujala táto klasická básnická forma sedemnástich slabík úspornosti? Čo všetko sa dá na takomto minimálnom priestore nájsť a napísať?
Haiku píšem len zriedka a ešte zriedkavejšie, ak vôbec, sa mi nejaké aj vydarí. Akoby to bolo niečo viac ako báseň, nejaká jej vyššia, špecifickejšia forma, presne vyvážená miera medzi mlčaním a hovorením. Niečo, čo maximalizuje priestor medzi počtom slov a tým, čo tieto slová vyjadrujú. Málo slovami je v ňom možné vyjadriť nesmiernosť.
Rudolf Jurolek

2017- február
Furuike ja
kawazu tobikomu
mizu no oto
Macuo Bašó
 
Pradávny rybník
skočí do neho žaba
šplechnutie vody
preklad Mila Haugová
HAIKU ŠŤAVNATOSTI
Voda je všetko
zdôvodnenie mnohosti
úcta obdivu
 
Metafyzika
ľúbosti zľutovania
matka všetkých slov
 
Všetko je voda
porozkvitá kamene
zapaľuje kry
 
HAIKU NOCI
Oči oblaky
zatvorené obloky
šuchocú vlaky
 
Rovné oblúky
odmlky a odluky
všetko bez vďaky
 
HAIKU OTVORENIA
Mame
Písací stolík
zavesený na Sitno
stále menlivé
 
V každom obloku
sa skrýva iná skepsa
rozmnožuje sa
 
Novým otvorom
vniká krajina a strom
čo nikdy nebol
 
Okno je vôľa
zhovárať sa dnu i von
cestou svieti svet
 
HAIKU OZVUČENIA
Trasľavé struny
bolesťou rezonujú
dýchajú duchom
 
Trpezlivo trp
vášnivú zaľúbenosť
Slnka do Zeme
 
Bez nej nejasno
prečo sa nám dovolí
hovoriť a hrať
 
HAIKU SRDCA
Svojej žene
Bod v presnom strede
aj nedokončeného
časopriestoru
 
Bod zavesený
na pavúkovom vlákne
taký je ten sval
 
Pred každou bodkou
veta sťa vyslovená
tichá myšlienka
 
HAIKU NEZABÚDANIA
Nemilosrdnosť
a studený nesúcit
pripomínania
 
Ostatné všetky
krutosti bez písania
sú už len väčšie
 
HAIKU ZISKU
Radia sa stromo-
radia či si poradia
so zimou hladom
 
Bez zbroja sa ne-
boja súc holé boja
iba peňazí
 
HAIKU NÁVRATNOSTI
Sviečka nesníva
knihy sú biele miesta
sneh sa len mračí
 
Nemá stolička
stolík je negramotný
všetko odišlo
 
HAIKU POETIKY
Strhnúť pokožku
skalpelom metafory
rozpíliť kosti
 
Verš nezdobí cieľ
zbúrané temné schody
až na dno slova
 
Nazrieť do vnútra
hmatať vášnivý pokoj
v pokornom vzdore
 
HAIKU POBLÚDENIA
Veterne krúti
verný dom od radosti
sivým chvostíkom
 
Na streche že ma
opäť vidí vracať sa
z dávnych hrobných ciest
 
Len vŕba stále
smutná breza veselšia
sneh tančí valčík
 
HAIKU VĹN
Zuzane
Do žíl sa vlieva
more akoby teplo
tepe tepnami
 
Pašujú tóny
červené plachetnice
vodného vzduchu
 
Ryby hovoria
očami píšu telom
celým a stále
HAIKU IVANA KADLEČÍKA
Ivan Kadlečík je známy predovšetkým ako literárny kritik, prozaik a básnik. Menej sa však jeho meno spomína v súvislosti s tvorbou haiku. Niekoľko ukážok Kadlečíkových haiku by sme našli v rôznych literárnych časopisoch, ucelený pohľad na tento typ poézie prezentuje až zbierkou s názvom Matka všetkých slov (2007).
Zrejme prvý rozdiel, ktorý si oproti tradičným haiku všimneme, je ich atypická dĺžka. Klasické tri riadky sa v Kadlečíkovom podaní menia na trojveršovú strofu, za ktorou nasleduje ďalšia strofa rovnakého usporiadania. V konečnom dôsledku tak máme pred očami báseň pozostávajúcu z dvoch, troch a v jednom prípade dokonca štyroch strof. Radoslav Matejov na adresu Kadlečíkových "predĺžených" haiku vyslovuje pochybnosť, že si jeho "divné formové rozvíjanie nevieme dobre vysvetliť", a že sa tak "stráca čaro" daných haiku. Naším úmyslom nie je obhajovať "čaro" Kadlečíkových haiku, to ponecháme ako výsostne subjektívnu záležitosť individuálneho čítania, ale môžeme sa aspoň pokúsiť pochopiť, ako ich dĺžka súvisí s jeho vnímaním tohto žánru.
Najprv však zdanlivo odbočíme, keď spomenieme, že "problému" dodržania trojriadkovej formy haiku sme sa už čiastočne venovali pri básňach Františka Lipku, ktorý ich nazýval dvoj-haiku a s týmto autorským zámerom pristupoval aj k ich tvorbe. Napĺňal tak formu dvoch trojveršových strof tvoriacich celok. Prvé tri riadky vznikali s cieľom ich nasledovného problematizovania v druhom haiku, čo nám umožnilo pomenovať tézu, antitézu a syntézu vytvorenej básne. Konkrétny cieľ tohto opätovného zhrnutia charakteru Lipkovho haiku poslúži na to, aby presnejšie vyjadril diferencovanosť postupov oboch autorov, ktoré sa na prvý pohľad môžu javiť ako totožné. Ivan Kadlečík síce predlžuje danú formu haiku, dokonca ešte viac ako Lipka, ale domnievame sa, že ich autorské plány sa líšia. Napriek tomu, že jednotlivé strofy Kadlečíkových haiku navzájom súvisia, nemôžeme hovoriť o akejsi téze nastolenej v prvom haiku a o jej následnom problematizovaní v druhom a následnom hľadaní syntézy a pod. To nás privádza k názoru, že Kadlečíkova motivácia tvorby dlhších haiku vyviera skôr z úsilia zachytiť konkrétnu myšlienku v jej rôznych variáciách.
Haiku zobrazuje prítomnosť, čo však nevylučuje fakt, že prítomnosť sa môže javiť rôzne, hoci aj v tú istú chvíľu. Možno práve toto sa snaží Ivan Štrpka pomenovať v doslove zbierky slovami: "A Kadlečík ho preto tak rád násobí. Rád obýva aj ozveny. Pridá." Pravdepodobne sa tak pokúša uchopiť daný moment čo najpresnejšie. Myšlienková súvislosť jednotlivých strof sa v podstate však nijako nevylučuje, pretože všetky sú momentálnym záznamom tej istej skutočnosti. Takýmto spôsobom Kadlečík tvorí haiku súčasnosti, doby elektronickej rýchlosti, keď sa pokúšame zaznamenať nie jednu, ale hneď niekoľko navzájom sa prelínajúcich myšlienok. Konkretizujme svoje tvrdenia na najdlhšom haiku s názvom
Haiku otvorenia
Písací stolík
zavesený na Sitno
stále menlivé
 
V každom obloku
sa skrýva iná skepsa
rozmnožuje sa
 
Novým otvorom
vniká krajina a strom
čo nikdy nebol
 
Okno je vôľa
zhovárať sa dnu i von
cestou svieti svet
Prvá strofa akoby obrazne opisovala vyššie rozvinutú odpoveď na otázku, prečo Ivan Kadlečík nie vždy dodržiava presnú formu haiku. Môžeme sa domnievať, že jej obsahom je opis myšlienky, ktorú sa autor ako momentálnu pravdu snaží zachytiť, tá je však stále menlivá. Navyše medzi uvedomením si nejakej myšlienky a jej zapísaním ubehne dôležitý čas - písací stolík zavesený na Sitno - ktorý spôsobí, že konečné haiku bude predsa trochu iné, a preto je pre autora nemožné zapísať ho len ako jedno. Z tohto dôvodu siaha po ďalších slovách, za pomoci ktorých akoby hľadal ten správny či skôr pôvodný tvar, ten, ktorý sa odohral v jeho mysli. Ak budeme takto pokračovať a pozrieme sa podobne aj na ďalšie strofy, zistíme, že ich spoločným menovateľom môže byť práve čas a predmet pozorovania, t. j. okno vo svojom doslovnom, ale oveľa viac v metaforickom význame. V druhej strofe by tento motív mohol predstavovať rôzne uhly pohľadu, akési kritické skúmanie veci. V tretej strofe pravdepodobne opisuje možnosť, nový otvor, cez ktorý prichádzajú nové vplyvy. V poslednej strofe sa jeho obrazný význam ešte viac rozširuje, tentokrát na prístupnosť, otvorenosť k ľuďom, vôľa zhovárať sa v sebe zahŕňa interakciu, (medziľudskú) komunikáciu.  
Jedným z dištinktívnych znakov Kadlečíkových haiku je hra so slovom, "čaruje s pojmami a náznakmi, ako mág magnetizuje čitateľovu pozornosť nepokojnou magmou, prelievajúcou sa v hĺbkach mysle, zmyslov" (Jurolek). Využíva množstvo opakovacích figúr - rôzne druhy paronomázie, anaforu, aliteráciu, epanastrofu. Aj takýmto spôsobom vyjadruje menlivosť myšlienky, akúsi márnu snahu zastať pri jednej a zaznamenať ju. Okrem opakovania mu na jej presnejšie uchopenie slúžia asociácie, ktoré by sme mohli nazvať surrealistické. Jedným z príkladov je aj Haiku nariekavosti: "Zariekavá reč riečok sneh včely tóny stromy sú stony". Radenie slov môže pripomínať detskú riekanku, zariekavú reč. Akoby autor jednotlivé slová vytrhol z konkrétnych viet a ponechal im ich pádovú príponu. Zaujímavé je, že v žiadnom z Kadlečíkových haiku nenájdeme interpunkciu, nepoužíva ani len záverečnú bodku, čo súhlasí s našou domnienkou, že slová vyberá z rôznych súvislostí a ukladá ich vedľa seba. Takto si čiastočne zachovávajú svoj pôvodný význam daný predchádzajúcim kontextom a vytvárajú spolu zmes, presnejšie koláž významov. Dedukujeme, že týmto spôsobom sa snaží dostať, ako čítame v Haiku poetiky, "až na dno slova", a preto sa pokúša "skalpelom metafory rozptýliť kosti," aby sa priblížil čo najviac k podstate, k samotnému poznaniu. Podobne vyznieva aj
Haiku vidomia: "Rozbiť zrkadlo zázrakom zazrieť všetko namiesto seba". Slovko zazrieť v týchto súvislostiach evokuje skôr duševnú než fyzickú podobu. Dozvedáme sa, že chce nejakým zázrakom zazrieť všetko, a teda vidieť "za" zrkadlo tak, ako sa o to pokúša aj umenie haiku.
Vzťahu "poznanie" a haiku sme sa venovali v kapitole týkajúcej sa zenového budhizmu. Bolo by preto namieste uvažovať aj o takejto povahe Kadlečíkových haiku. Na druhej strane nie je podstatné, či je jeho túžba motivovaná nejakou filozofiou alebo náboženstvom. Postačí nám konštatovanie, že básne v zbierke Matka všetkých slov hľadajú podstatu vecí, idú pod povrch, dokonca až na samé dno. V takomto type haiku je dôležitý aj samotný čitateľ, keďže osoba autora, jej totožnosť s lyrickým subjektom nie je natoľko akcentovaná ako v iných haiku. Kadlečík využíva dokonca rôzne gramatické osoby, takže sa okrem prvej osoby singuláru stretneme napríklad aj s prvou osobou plurálu v
Haiku opory: "Pevne sa držať lietavých bodov snehu nech nespadneme V lete neletia dobre ich vymyslíme a napíšu sa", ďalej s treťou osobou singuláru v Haiku bachológie: "Skladal démonom aby ich likvidoval spevnieme spevom"
a taktiež s ich rôznymi kombináciami, ako napríklad v Haiku nehnuteľnosti: "Klame že ideš cesta sa rúti sama kašle na ľudí". Čitateľ je aktívnym účastníkom, resp. od stupňa jeho aktivity závisí estetická hodnota básní. Kadlečík sa tak svojou poéziou približuje dnešnému, mohli by sme dokonca tvrdiť, že k postmodernému umeniu. Takéto zámery celkom presne pomenúva v Haiku zvestovania, kde upozorňuje: "lebo niet veštby len znak" a v druhom riadku dodáva "ostro dvojsečný". Potom sa nám Kadlečíkove haiku javia ako hádanky, samozrejme, s viacerými správnymi odpoveďami. Napríklad, jedným z kľúčov k interpretácii Haiku možnosti by mohlo byť slovo "sen", možno nie náhodou motív, s ktorým postmoderna obzvlášť rada narába: "Nejestvujúci dom má dávno hotové okná s výhľadom".
Je potrebné dodať, že rozlúštením takýchto básní-rébusov nebýva vždy konkrétne slovo či veta, ale oveľa častejšie je ním len pocit, ktorý vznikne z asociačných prienikov jednotlivých slov použitých v danom haiku. Presný charakter toho pocitu prislúcha opäť výhradne čitateľskej recepcii textu.
Paradoxne k doteraz uvedenému sa v zbierke Matka všetkých slov nachádza niekoľko málo haiku, ktorých tvar je tradičný a ktoré sa aj inými parametrami pomerne výrazne približujú k japonským haiku. Tvoria tak určitý protiklad k ostatnej väčšine Kadlečíkových haiku. Takouto výnimkou je Haiku vytriezvenia: "Dnes sa nespijem krčah rudého slnka
padol na kameň". Funkcia prírody v haiku je rôzna. Spomínali sme, že často vystupuje ako akýsi náhradník reality v prenesenom slova zmysle. Aj v tomto prípade to tak môže byť, pretože Slnko môžeme chápať napríklad vo význame predstáv či plánov, ktoré sa "rozbili" - padli na kameň - alebo jednoducho ako symbol dňa, ktorý sa chýli ku koncu, keďže rudé slnko evokuje večer. Pokojne však môže zastupovať aj obyčajný krčah s alkoholom, ktorý sa rozbil. Vo všetkých prípadoch ide o nejaký momentálny dôvod, prečo lyrický subjekt vyhlasuje - dnes sa nespijem. Aj po formálnej stránke je toto haiku disciplinované, pretože je najviac "kopírujúce" normu haiku. Za druhým riadkom nasleduje kiredži, teda pointa, ktorá je oddelená veršovou pauzou. Prítomnosť, jedna z najdôležitejších vlastností haiku, je tu dokonca zvýraznená príslovkou dnes. Súčasťou haiku sú aj estetické pojmy wabi a sabi. Prvé dodáva básni "príchuť" nánosu času, keď paradoxne za slovkom dnes vnímame aj predchádzajúce konanie, ktoré je v rozpore s tým dnešným, je akýmsi porušením každodenného zvyku. Sabi sa v tomto prípade podieľa na forme len implicitne, čiastočne chcenú samotu naznačuje gramatická prvá osoba vyjadrená slovesom nespijem. Dodajme, že báseň má presný rytmus v počte 5,7,5 slabík rozmiestnených v troch riadkoch, čo jej zaručuje "švih", tzv. hosomi. Ľahkosť podania, karumi, vyplýva z "výrokovosti" citovaného haiku, máme pocit, akoby išlo o nahlas vyslovené tvrdenie, čím ho istým spôsobom zľahčuje. Prítomné je tu aj posledné pravidlo s názvom šibumi, akási horko-sladkosť života, ktorá sa len veľmi ťažko dokazuje konkrétnym slovom, pretože je súčasťou atmosféry daného haiku.
Na záver už len skonštatujme, že Ivan Kadlečík prináša do slovenskej poézie skutočne špecifický variant haiku, dokonca by sme mohli hovoriť o niekoľkých typoch haiku. Výrazne zapája do svojej tvorby čitateľa, ktorý svojím čítaním určuje konkrétny smer daných haiku. A hoci nebolo naším zámerom obhajovať "čaro" vybraných haiku, je možné, že z naznačených interpretácií implicitne vystúpilo aj subjektívne priaznivé čitateľské zaujatie touto krehkou poéziou v podaní Ivana Kadlečíka. (Kapitola z diplomovej práce Haiku v kontexte slovenskej poézie)
Eva Urbanová
 
Prečo píšete haiku? Čím vás zaujala táto klasická básnická forma sedemnástich slabík úspornosti? Čo všetko sa dá na takomto minimálnom priestore nájsť a napísať?
 
Prehistoricky ma v prvom rade oslovil Bašó a iní lupienkoví majstri (Issa?) vďaka ohromnej slobode v sedemnásťslabičnej ohraničenosti, potom po rokoch, v prebudení do slovinčiny Ivan Volarič Feo (časopis Problemi z konca rokov šesťdesiatych a začiatku sedemdesiatych), potom Milan Dekleva a jeho knižka Mushi, mushi, tuším z roku 1971, pravdaže, u mňa s adekvátnym oneskorením, všetky tie básničky pre zmenu presahujúce vyhranenosť určeného tvaru a myšlienky, nasledovala moja opovážlivosť imitovať, ba presadiť v prvej knižke tzv. haiku s prižmúreným okom ako môj príklad prirodzenej náklonnosti ku krátkym veršovým formám, a tak to pokračuje s výkyvmi dodnes; v rámci obdivu aj zatracovania...

Karol Chmel


2017- január
Vták z hory volá.
Zjavil sa kruh mesiaca
nad štvorcom stola
Macuo Bašó (1644 - 1694)
HAIKU VYTRIEZVENIA
Dnes sa nespijem
krčah rudého slnka
padol na kameň
HAIKU CHAOSU
Zmätené čiastky
vzduchu s vášňou čakajú
na zákon huslí
HAIKU BACHOLÓGIE
Skladal démonom
aby ich likvidoval
spevnieme spevom
 
HAIKU MAXIMÁLNOSTI
Triumfy bytia
Kristov strach v Getsemane
Bachove tóny
 
HAIKU MOŽNOSTI
Nejestvujúci
dom má dávno hotové
okná s výhľadom
 
HAIKU MOŽNOSTI 2
Okná hotové
okolo nich postaviť
len múry domu
 
HAIKU OPERENIA
Robia si hniezda
organové píšťalky
aby lietali
HAIKU ZBOŽNOSTI
Vetvy rovnaké
veži rastú korene
o čom zvoní strom?
HAIKU NEVOĽNOSTI
Neslobodný zvuk
píšťal sa šíri v sebe
nejde priestorom
HAIKU VIDOMIA
Rozbiť zrkadlo
zázrakom zazrieť všetko
namiesto seba
 
HAIKU KATARAKTY
Ohmatávajú
čítajú si ma slová
knihy ma vidia
HAIKU SPLAVNOSTI
Proti prúdu síl
túžobne zazrieť žriedlo
nájdeš len more
 
HAIKU RUBÁŠA
Tkať textil básne
z neopustených vláken
neodpustených
 
HAIKU STRASTI
Rozprestrieť pestrosť
pre priestor starých stromov
tŕpnucich strachom
HAIKU NARIEKAVOSTI
Zariekavá reč
riečok sneh včely tóny
stromy sú stony
 
HAIKU PRENIKAVOSTI
Priesvitná voda
predkovia vzduch jazyk sklo
nepohltia lúč
 
HAIKU PREDZIMIA
V kríkoch sa krčia
kričiace kŕdle mŕtvych
krídlami kreslia
 
HAIKU MESTA
Kolesá ulíc
s ozubenosťou schodíšť
tikanie času
 
HAIKU NEHRANIA
Husľová struna
na lôžku natiahnutá
bojím sa snívať
 
KADLEČÍKOVE HAIKU Z JEHO VLASTNEJ ZÁHRADY
Čo dodať k haiku. Je to plachý vták, veď sotva znesie ľahké tlesknutie. Sám nie je viac než presný, vzdušný posunok, to malé čosi medzi prvým a posledným výkrikom, geometria zablysnutia, ticho v ozvenách.
Hľa, haiku, japonský Fénix tejto sekundy, pristáva práve v Ivanovej hlave, v jeho záhrade, vznáša sa ľahko z hrany jeho upracovaného stola.
A ozaj, zázrak. Prehovára to jemne rozčerené ticho medzi dvoma tichami. Prevráva nás na kúsok mlčania. Vníma to. Zurčiaci poryv, malý postreh kútikom oka ako navečnosť, pocit, zážitok. zážeh, záblesk. Posunok, ktorý myslí. A Kadlečík ho preto tak rád násobí. Rád obýva aj ozveny. Pridá. A ešte pridá a neuberie svetu ani smietku. Aha, myslí to. Ľahko prúdi ten správny krátky dotyk, ktorým sa rozkotúľa koliesko. Posunok, ktorým vážne dieťa ukazuje na slnce a rozosmiaty starec na dieťa. Pozorne pri tom na nich hľadí ticho a voda - matka všetkých slov.
Nehovor, zmĺkni, zadrž výdych. Pridaj len prázdny posunok, urob to svoje ticho pre haiku.
Ber si z tej skvelej rozžiarenej úrody, ktorá sa vie hneď v okamihu rozplynúť. Letná ka(dlečíko)ligrafia mysle.
Tak vďaka, Ivan. Poviem to ľahkým úklonom. Dýcha to s nami. Je to. Nie v slabikách. Je to presne tak.
November 2007
Ivan Štrpka
 
Prečo píšete haiku? Čím vás zaujala táto klasická básnická forma sedemnástich slabík úspornosti? Čo všetko sa dá na takomto minimálnom priestore nájsť a napísať?
 
Mám rád minimalizmus každého druhu: vo výtvarnom umení i v hudbe. A v literatúre pre mňa predstavuje minimalistické úsilie práve haiku. Okrem toho mám rád v tomto bezbrehom svete, kde je všetko možné a dovolené, limity. A haiku vytvárajú limity.
Čítal som aj uvravené, rozťahané haiku. Láka ma práve tá výzva odliať do vopred danej schémy slobodnú, spontánnu výpoveď.
Daniel Hevier

 
Ste čitateľ
Ak vás niečo zaujalo, napíšte mi
Pozrite si aj:
 
L.C.A.
Literárny klub
Vydavateľstvo FORMÁT
Literárne informačné centrum

Aktualizované: 08.11.2017