Spisovateľ a jeho dielo

Krúženie okolo Ivana Kadlečíka, tohto roku okolo jeho, a nielen jeho, miniatúrnych básní haiku

Ivan

Kadlečík

Krúženie



Matka všetkých slov
Ivan Kadlečík

Vták z hory volá.
Zjavil sa kruh mesiaca
nad štvorcom stola
Bašó
HAIKU VYTRIEZVENIA
Dnes sa nespijem
krčah rudého slnka
padol na kameň
HAIKU CHAOSU
Zmätené čiastky
vzduchu s vášňou čakajú
na zákon huslí
HAIKU BACHOLÓGIE
Skladal démonom
aby ich likvidoval
spevnieme spevom
 
HAIKU MAXIMÁLNOSTI
Triumfy bytia
Kristov strach v Getsemane
Bachove tóny
 
HAIKU MOŽNOSTI
Nejestvujúci
dom má dávno hotové
okná s výhľadom
 
HAIKU MOŽNOSTI 2
Okná hotové
okolo nich postaviť
len múry domu
 
HAIKU OPERENIA
Robia si hniezda
organové píšťalky
aby lietali
HAIKU ZBOŽNOSTI
Vetvy rovnaké
veži rastú korene
o čom zvoní strom?
HAIKU NEVOĽNOSTI
Neslobodný zvuk
píšťal sa šíri v sebe
nejde priestorom
HAIKU VIDOMIA
Rozbiť zrkadlo
zázrakom zazrieť všetko
namiesto seba
 
HAIKU KATARAKTY
Ohmatávajú
čítajú si ma slová
knihy ma vidia
HAIKU SPLAVNOSTI
Proti prúdu síl
túžobne zazrieť žriedlo
nájdeš len more
 
HAIKU RUBÁŠA
Tkať textil básne
z neopustených vláken
neodpustených
 
HAIKU STRASTI
Rozprestrieť pestrosť
pre priestor starých stromov
tŕpnucich strachom
HAIKU NARIEKAVOSTI
Zariekavá reč
riečok sneh včely tóny
stromy sú stony
 
HAIKU PRENIKAVOSTI
Priesvitná voda
predkovia vzduch jazyk sklo
nepohltia lúč
 
HAIKU PREDZIMIA
V kríkoch sa krčia
kričiace kŕdle mŕtvych
krídlami kreslia
 
HAIKU MESTA
Kolesá ulíc
s ozubenosťou schodíšť
tikanie času
 
HAIKU NEHRANIA
Husľová struna
na lôžku natiahnutá
bojím sa snívať
 
KADLEČÍKOVE HAIKU Z JEHO VLASTNEJ ZÁHRADY
Čo dodať k haiku. Je to plachý vták, veď sotva znesie ľahké tlesknutie. Sám nie je viac než presný, vzdušný posunok, to malé čosi medzi prvým a posledným výkrikom, geometria zablysnutia, ticho v ozvenách.
Hľa, haiku, japonský Fénix tejto sekundy, pristáva práve v Ivanovej hlave, v jeho záhrade, vznáša sa ľahko z hrany jeho upracovaného stola.
A ozaj, zázrak. Prehovára to jemne rozčerené ticho medzi dvoma tichami. Prevráva nás na kúsok mlčania. Vníma to. Zurčiaci poryv, malý postreh kútikom oka ako navečnosť, pocit, zážitok. zážeh, záblesk. Posunok, ktorý myslí. A Kadlečík ho preto tak rád násobí. Rád obýva aj ozveny. Pridá. A ešte pridá a neuberie svetu ani smietku. Aha, myslí to. Ľahko prúdi ten správny krátky dotyk, ktorým sa rozkotúľa koliesko. Posunok, ktorým vážne dieťa ukazuje na slnce a rozosmiaty starec na dieťa. Pozorne pri tom na nich hľadí ticho a voda - matka všetkých slov.
Nehovor, zmĺkni, zadrž výdych. Pridaj len prázdny posunok, urob to svoje ticho pre haiku.
Ber si z tej skvelej rozžiarenej úrody, ktorá sa vie hneď v okamihu rozplynúť. Letná ka(dlečíko)ligrafia mysle.
Tak vďaka, Ivan. Poviem to ľahkým úklonom. Dýcha to s nami. Je to. Nie v slabikách. Je to presne tak.
November 2007
Ivan Štrpka
 
Prečo píšete haiku? Čím vás zaujala táto klasická básnická forma sedemnástich slabík úspornosti? Čo všetko sa dá na takomto minimálnom priestore nájsť a napísať?
 
Mám rád minimalizmus každého druhu: vo výtvarnom umení i v hudbe. A v literatúre pre mňa predstavuje minimalistické úsilie práve haiku. Okrem toho mám rád v tomto bezbrehom svete, kde je všetko možné a dovolené, limity. A haiku vytvárajú limity.
Čítal som aj uvravené, rozťahané haiku. Láka ma práve tá výzva odliať do vopred danej schémy slobodnú, spontánnu výpoveď.
Daniel Hevier

Ste čitateľ

Ak vás niečo zaujalo, napíšte mi
Pozrite si aj:
 
L.C.A.
Literárny klub
Vydavateľstvo FORMÁT
Literárne informačné centrum

Aktualizované: 06.01.2017