ČÍSLO 14, 6. 7. 1970, ROČNÍK III


František Laššuth
Poučenie z dejín
Pojanuírové obdobie roku 1968 sa vyznačovalo hlavne v politickej oblasti veľkými slovami. V slovnej hre zohrala svoju úlohu často práve ekvilibristika slov. Nešlo v podstate o zastieranie pravého významu, zámerov. Účel svätil prostriedky: hovorili iné, mysleli na iné. S vedomím, že dosiahnu u širokej verejnosti pochopenie pravých zámerov.
Po zlých skúsenostiach treba v týchto otázkach konečne jasno. Strana ako vedúca sila našej spoločnosti určila novú, zásadnú líniu. Relatívna samostatnosť osobnosti v nezávislosti rozhodovania stratila platnosť. Dôsledky takejto povoľnej politiky sme spoznali: vznikla džungľa chaotických protirečení. Žiaľ, dodnes nie sú prekonané. Už ani nie na škodu veci socializmu, skôr na škodu jednotlivcov. Hodnotia sa sami, na vlastnej koži pocítia, ako sa diferencujú od súčasného diania v spoločnosti. Logické formy ponímania socialistických zákonov nedovolia reprodukciu slova v rozpore s platnými zákonmi. Definitívne tým teda zaniká obdobie “tiežfilozofií”.
Prišiel čas zamerať sa na otázky internacionálnych postojov nielen pri šírení národnej kultúry, ale aj pri upevňovaní triedneho socialistického povedomia. Iné chápanie týchto momentov nebude možné vysvetľovať inak, ako konštruovaním pseudoproblémov a prípravou na vytváranie nových nezdravých prejavov vo vývine našej spoločnosti. Pre nás sú iné filozofie likvidované. Jedinou zostáva cesta dialektického materializmu, ktorá je pokračovaním najlepších tradícií vo svetovej filozofii.
A tí, čo nemysleli úprimne, ak už nepochopili, budú chtiac-nechtiac musieť pochopiť obsah druhej strany ich vlastnej mince.
Rozpätie jeho osobnosti bolo veľké. Bolo umožnené silnou vitalitou, ktorá vyžarovala z každého gesta a slova. Osobnosť vo všetkom a všade suverénna. Pán na svojom území. Vyznal sa vo všetkom, v čom bolo treba sa vyznať. Predovšetkým v tom, že si dokázal vycvičiť také bystré oči a uši, aby všade prenikli. Neprijímal nikdy z druhých rúk hotové súdy. Vyhýbal sa skladištiam, kde ležali narovnané v priehradkách a lákali svojou dostupnosťou. Ani fakty neprijímal v tom tvare, v ktorom sa ponúkali.
Kritik má byť rytierom bez bázne. Kto sa bojí strýčkov a oteckov, pre túto prácu nie je. Narobí veľké škody, pretože dezorientuje predovšetkým seba. Potom druhých. A napokon je z toho len dym.
Čo nie je vnútorne pravdivé, nemôže byť ani krásne. To platí práve tak o básni ako o stole. Stôl, ktorý nemôže riadre plniť svoju funkciu, nestojí za nič. Všetko je na ňom rozhegané. Keby tí, ktorí píšu, rešpektovali zákony práce, nebolo by toľko špatných básní a románov - a toľko rozheganých stolov. Snažme sa prekopávať stále ku skutočnostiam. K skutočnému poznaniu, ku skutočnému umeniu. Vyvádza nás z úzkeho osobného okruhu ilúzií do veľkej solidarity ľudstva.

Dnešný oznam. Strana 1 je súčasne strana posledná. Skončila sa jedna kapitola Matičného čítania, ktorú sme chceli pripomenúť. A vtedy vznikla situácia aj v redakcii celkom iná, o ktorej hovoriť sa nám nežiada. Azda sa nájde niekto, kto bude pátrať aj v tých vodách. Aj keď nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky, plávalo sa mi veľmi dobre.

Šéfredaktor: František Laššuth. Predseda redakčnej rady: Ján Marták.

STRANA 1